Podcast: Play in new window | Download (Duration: 6:38 — 6.1MB)
Odoberaj podcast: Spotify | RSS | More
Kazateľ 1,1-18
„1 Slová Kazateľa, syna Dávidovho, kráľa v Jeruzaleme. 2 Márnosť nad márnosti – hovorí Kazateľ. Márnosť nad márnosti, všetko je márnosť. 3 Aký osoh má človek zo všetkej svojej lopoty, ktorou sa umára pod slnkom? 4 Pokolenie odchádza a druhé prichádza, ale zem stojí naveky. 5 Slnko vychodí, slnko zapadá, náhli sa na svoje miesto, kde znova vychádza. 6 Vietor duje k juhu a obracia sa na sever, stále krúžiac veje a vo svojom kolobehu sa vracia. 7 Všetky potoky tečú do mora, ale more sa nenaplní; potoky sa vracajú na miesto, kam tečú. 8 Všetko je plné trudu, nikto to nemôže vysloviť; oko sa nikdy do sýtosti nenadíva, ucho sa nikdy dosť nenapočúva. 9 Čo bolo, bude zase, a čo sa dialo, bude sa opäť diať. Nič nového nieto pod slnkom. 10 Je niečo, o čom možno povedať: Pozri, to je niečo nové? Dávno to bolo, vo vekoch, ktoré boli pred nami. 11 Niet pamiatky po prvotných veciach, ani na neskoršie, čo nastanú, nebudú mať spomienky tí, ktorí budú neskôr. 12 Ja, Kazateľ, bol som kráľom nad Izraelom v Jeruzaleme. 13 Zaumienil som si múdrosťou vypátrať a vyskúmať všetko, čo sa deje pod nebom. Ťažkú úlohu dal Boh ľudským synom, aby sa ňou umárali. 14 Videl som všetko, čo sa deje pod slnkom, a hľa – všetko to je márnosť a honba za vetrom. 15 Krivé nemožno narovnať, a čo chýba, nemožno spočítať. 16 Povedal som si: Nadobudol som väčšiu a hojnejšiu múdrosť ako všetci, ktorí predo mnou boli v Jeruzaleme, a moje srdce zakúsilo mnoho múdrosti a poznania. 17 Zaumienil som si poznávať múdrosť a poznať pochabosť a bláznovstvo. Spoznal som, že aj to je len honba za vetrom. 18 Lebo kde je mnoho múdrosti, tam je mnoho mrzutosti, a kto rozmnožuje poznanie, rozmnožuje bolesť.“
„Všetko pozemské je márne.“ Človek pri čítaní prvých kapitol knihy Kazateľ ľahko upadne do pesimistických úvah ohľadom ľudského života. „Všetko je márnosť…“ – – Šalamún – považovaný za autora zhromaždených myšlienok – bol bohatý, múdry, vzdelaný. Napriek tomu, čo všetko si mohol dovoliť a vo svojej múdrosti dosiahnuť, musel zakúsiť vekmi overenú pravdu, že všetko pozemské je márnosťou. – – Podobne aj my. Od raného veku chceme meniť svet, zabezpečiť sa, napĺňať svoje ideály, nájsť na tejto zemi plnosť, zmysel a cieľ života. Časom však s pribúdajúcimi rokmi prehodnocujeme svoj život a pohľad upriamujeme dozadu, na prežité roky. Cítime sa podobne – sme vyhorení, potrebujeme „reštart“. Čo sme sa napracovali v každom smere, aj na poli cirkvi…?! A nevyzerá to tak, že by to malo byť lepšie… Všetko beží vo svojich koľajach… Ako keby všetko bolo len márnosťou. – – Ale nie je všetko márne, aj keď to tak zo začiatku vyzerá. Kazateľ to vie, a preto povzbudzuje k zodpovednému životu pred Bohom, lebo „za všetko ťa Pán Boh privedie na súd“ (12,13-14 alebo aj 11,9). Vďaka za Novú Zmluvu, za Pána Ježiša, za Jeho zásluhy! Aj keď v mnohom som premárnil svoj život, v Ňom má môj život novú náplň, v Ňom som spasený… On mi pripravil večnosť, veď „nemáme tu zostávajúceho mesta, ale ono budúce hľadáme“.
Autor: Jozef Havrila st.
Pieseň: ES 665
Zmiluj sa, Bože, zmiluj sa nado mnou! Lebo moja duša k Tebe sa utieka. Žalm 57,2
Píšem vám, deti, pretože sú vám odpustené hriechy pre Jeho meno. 1.Jána 2,12
Kazateľ 4,(4-7)8-12 :: Modlíme sa za: Kremnica (Zv)
