Podcast: Play in new window | Download (Duration: 5:31 — 5.1MB)
Odoberaj podcast: Spotify | RSS | More
5.Mojžišova 19,1-13
1 Keď Hospodin, tvoj Boh, vyhubí národy, ktorých krajinu ti dáva, podmaníš si ich a budeš bývať v ich mestách a v ich domoch, 2 oddeľ si tri mestá uprostred svojej krajiny – ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh, do vlastníctva – 3 uprav cestu k nim a na tri diely rozdeľ územie svojej krajiny, ktorú ti dáva do vlastníctva Hospodin, tvoj Boh, aby mal kam utiecť každý vrah. 4 Vrah, ktorý tam ujde, môže ostať nažive v takomto prípade: ak zabije blížneho neúmyselne – totiž ak predtým voči nemu neprechovával nenávisť. 5 Kto vyjde so svojím blížnym do lesa rúbať drevo a so sekerou v ruke sa zaženie, aby zoťal strom, a sekera mu odpadne z poriska, zasiahne a usmrtí jeho blížneho, ten nech utečie do jedného z týchto miest a ostane nažive, 6 aby krvný pomstiteľ s rozhorčeným srdcom neprenasledoval vraha, aby ho nedostihol, pretože jeho cesta je priďaleká, a aby ho nezabil, pretože onen nebol hoden smrti, lebo predtým voči nemu neprechovával nenávisť. 7 Preto ti prikazujem: Oddeľ si tri mestá! 8 Ak Hospodin, tvoj Boh, rozšíri tvoje územie, ako prisahal tvojim otcom, a dá ti celú krajinu, ktorú prisahal dať tvojim otcom, 9 pretože si sa usiloval zachovávať tento príkaz, ktorý ti dnes prikazujem – totiž, aby si miloval Hospodina, svojho Boha, a kráčal po Jeho cestách po všetky dni – pridaj ešte ďalšie tri mestá k oným trom, 10 aby sa neprelievala nevinná krv v tvojej krajine, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh, do dedičného vlastníctva; ináč by bola na tebe vina za krv. 11 Ak by však bol niekto, kto by nenávidel svojho blížneho, a striehol by naň, prepadol by ho, a tak by ho udrel, že by zomrel, a utiekol by do jedného z týchto miest, 12 nech starší tohto mesta pošlú po neho, vezmú ho odtiaľ a vydajú ho do ruky krvného pomstiteľa; nech zomrie. 13 Tvoje oko nech sa nad ním nezľutuje, ale odstráň nevinne preliatu krv z Izraela; vtedy sa budeš mať dobre.
Stále aktuálne… je Božie slovo. V poslednom čase sa niektorí pozastavujú nad tým, či to platí aj dnes. Polemizujú, či ten alebo onen príkaz nebol len podmienený dobou vzniku. Pýtajú sa, či je ešte stále každé slovo dané Pánom Bohom platné. Veď situácia sa od spísania biblických spisov radikálne zmenila! Veru, zmenila, ale my, ľudia, zostávame stále viac-menej rovnakí. Preto hranice, ktoré nám Pán Boh vytýčil, pre nás stále platia. Oni totiž nie sú dané na to, aby náš život obmedzovali, alebo aby nám zakazovali to, čo je pre nás dobré. Práve naopak! Hospodin nám dal príkazy, zákazy a obmedzenia, aby nás ochránil. Pred všetkým zlým, pred každou nástrahou a nebezpečenstvom aj pred nami samými. On nás totiž dokonale pozná a pozná aj hriech, ktorý je od počiatku dedične v nás. Vie o tom, že sa až pričasto nechávame zlákať vlastnými túžbami, či hriešnou žiadostivosťou, necháme sa unášať hnevom a nenávisťou. Potom sa nám môže stať, že túžime vykonať pomstu aj na tom, kto si ju nezaslúži. Vari dnes sa to tak nedeje? Veru aj na dnešok myslí Pán Boh vo Svojich príkazoch. Tie nie sú skostnatené ani zastarané, ale výstižné a naďalej platné. A to aj vtedy, keď sa nám to nehodí a nepáči. Lebo to všetko je nám dané z milosti a na spasenie.
Autor: Svetlana Dočkalová
Pieseň: ES 536
Bázeň pred Hospodinom je počiatkom poznania. Príslovia 1,7
Pavol píše: Preto aj my odo dňa, ako sme to počuli, neprestávame sa modliť za vás a prosiť, kiež ste naplnení poznaním Jeho vôle vo všetkej múdrosti a duchovnej rozumnosti. Kolosenským 1,9
Lukáš 5,33-39 :: Modlíme sa za: Slovenská Ľupča (Zv)
#ECAV #zamyslenia #MoS #TesnouBranou #modlitby
