Zamyslenie na deň 11.9.2018

Habakuk 3,1-19

1 Modlitba proroka Abakuka na spôsob žalospevu: 2 Hospodine, počul som o Tebe zvesť a videl som Tvoje dielo, Hospodine. Oživ ho v najbližších rokoch. V najbližších rokoch urob ho známym, v hneve pamätaj na zľutovanie! 3 Boh prichádza od Témánu a Svätý z vrchu Párán. Sela! Jeho veleba zakryla nebesá a zem je plná Jeho chvály. 4 On žiari ako svetlo, lúče Mu z ruky šľahajú, a tým je zahalená Jeho moc. 5 Pred Jeho tvárou kráča mor a vzápätí za Ním ide nákaza. 6 Zastane, premeriava zem, pozrie – a pohne národmi. Rozpadnú sa večné vrchy, sklonia sa odveké kopce; Jemu patria cesty večnosti. 7 Stany Kúšanu vidím v nešťastí, trasú sa šiatre Midjánska. 8 Či proti riekam, Hospodine, či proti riekam planie Tvoj hnev? Či proti moru je Tvoje rozhorčenie, keď sa nesieš na svojich koňoch a na svojich víťazných vozoch? 9 Tvoj luk je pripravený. Tvoj tulec je naplnený šípmi. Sela. Riekami brázdil si zem. 10 Vrchy Ťa vidia a zvíjajú sa v bolestiach, záplava vôd sa valí, hlbina vydala svoj hlas, vysoko dvíha svoje ruky. 11 Slnko a mesiac zostali vo svojom obydlí, miznú pri svetle Tvojich šípov, pri bleskovom jase Tvojho oštepu. 12 V prchkosti kráčaš po zemi a v hneve šliapeš národy. 13 Vyjdeš na pomoc svojmu ľudu, na pomoc svojmu pomazanému; zrazíš strechu z domu nešľachetníka, obnažíš základ až na skalu. 14 Vlastným šípom prebodneš hlavy jeho vládcov, ktorí sa prihnali vo svojej pýche, aby nás rozptýlili, akoby šli zhltnúť bedára v jeho skrýši. 15 Ty vkročíš so svojimi koňmi na more cez bahno mnohých vôd. 16 Začul som, a pohlo sa mi vnútro, a na ten zvuk chvejú sa mi pery, hniloba vniká mi do kostí a podlamujú sa mi nohy; budem čakať na deň súženia, ktorý pripadne na ľud, čo útočí na nás. 17 Hoci figovník nekvitne, ovocia niet na viničoch a sklame úroda olív, polia nedodajú potravu, ulúpené sú ovce z košiara a dobytka nieto v stajniach. 18 Ja radovať sa v Hospodinovi budem a jasať v Bohu mojej spásy. 19 Hospodin, Pán, je moja sila, On jeleními robí moje kroky a vyvedie ma na moje výšiny.


Nedaj si vziať radosť v Bohu! Čo všetko nám berie radosť zo života? Nepriatelia – páchajú do neba volajúce zlo. Choroby – odoberajú pokoj a nádej. Sociálna neistota – vnáša do sŕdc horkosť. Radosť nám z duše vysávajú aj iné dôvody: krach manželstva, sklamanie v rodine, nemožnosť dovolať sa spravodlivosti a tiež bezmocnosť najslabších. Aj prorok má mnoho dôvodov byť zatrpknutý. A predsa nepovažuje Boha za slabého, za neschopného, za nespravodlivého a bez zľutovania. – Vidí Božie dielo (Abakuk 3,2b), Božiu slávu na nebi i na zemi (3) a Božie svetlo (4). Vidí Boží hnev a súd (5-16). Ale rovnako nepochybuje ani o Božej pomoci, záchrane a spasení (12-13). „…podlamujú sa mi nohy; budem čakať na deň súženia, ktorý pripadne na ľud, čo útočí na nás. Hoci figovník nekvitne, ovocia niet na viničoch a sklame úroda olív, polia nedodajú potravu, ulúpené sú ovce z košiara a dobytka nieto v stajniach. Ja radovať sa v Hospodinovi budem a jasať v Bohu mojej spásy. Hospodin, Pán, je moja sila, On jeleními robí moje kroky a vyvedie ma na moje výšiny“ (16-19). Môžeme sa radovať v Bohu, aj keď nás sužujú nepriatelia, neistota a kríž. Práve vtedy sa, brat, sestra, sústreď na Božie sľuby a pripomínaj si slávne Božie činy! Vtedy ti Boží Duch dá vidieť neviditeľné a mať istoty, s ktorými svet neráta. Nedaj si ničím a nikým vziať radosť z Boha!
Autor: Boris Mišina
Pieseň: ES 127


Božia vernosť je štítom a pavézou. Žalm 91,4

Ale verný je Pán, ktorý vás utvrdí a zachová od zlého. 2.Tesalonickým 3,3


1.Timoteovi 6,(3-5)6-11a :: Modlíme sa za: Kraskovo (Ri)