Zamyslenie na deň 12.12.2018

Zamyslenie z Biblie na každý deň Tesnou bránou

Izaiáš 25,1-12

1 Ó Hospodine, Ty si môj Boh, budem Ťa vyvyšovať a oslavovať Tvoje meno, lebo si uskutočnil predivné plány, od pradávna verné a pravé; 2 lebo si obrátil mesto na hŕbu kamenia, opevnené mesto na ruiny, takže palác spurných už nie je mestom a nikdy nebude vystavaný. 3 Preto Ťa bude vzývať mocný ľud, budú sa Ťa báť mestá ukrutných národov. 4 Lebo si bol pevnosťou slabému, pevnosťou chudobnému v jeho súžení, prístreším pred lejakom a clonou pred horúčavou; lebo dych ukrutníka je ako zimný dážď, 5 ako horúčava na vyprahnutú zem. Hučanie cudzozemcov pokoruješ ako horúčavu, tôňou oblakov tlmíš triumfujúcu pieseň tyranov. 6 Hospodin mocností pripraví všetkým národom na tomto vrchu hostinu z tučných pokrmov, hostinu s burčiakom, s tučnými jedlami, so špikom, s očisteným burčiakom. 7 A zničí na tomto vrchu závoj, ktorý zastiera všetky národy, a prikrývku, ktorá prikrýva všetky kmene. 8 Pohltená bude smrť naveky a Pán, Hospodin, zotrie slzy z každej tváre a z celej zeme odstráni potupu svojho ľudu; lebo to Hospodin povedal. 9 V ten deň povedia: Ajhľa, toto je náš Boh, v Neho sme dúfali, že nám pomôže! Toto je Hospodin, v Neho sme dúfali, plesajme a radujme sa z Jeho pomoci! 10 Lebo ruka Hospodinova spočinie na tomto vrchu a Moáb bude rozšliapaný na svojom mieste, ako sa zašliapava slama do hnojiska; 11 rozprestrie v ňom svoje ruky, ako ich plavec rozprestiera pri plávaní, On pokorí jeho pýchu i obratnosť jeho rúk. 12 A vysoké opevnenie tvojich hradieb zrúti, zníži, zvrhne na zem až do prachu.


Radi sa utešujeme predstavou, že tí, ktorí oslavujú Boha a budú pozvaní na hostinu, sme MY. Tešíme sa na to, že bude pohltená smrť a zotretá slza z našej tváre. Radostná oslava, víťazstvo, víťazný život je cieľ našej viery. Stáva sa nám však, že udalosti predbiehame. My ešte nie sme v cieli. Sme na ceste. Obraz, ktorý máme o sebe ako o Božích vyvolených, môže byť klamlivý. Môže byť sebaistotou, zamaskovanou zbožnými prejavmi. Práve zvesť prorokov nám pripomína, že Izraeliti, ktorí zažili toľko Božej priazne, podpory a starostlivosti, si v hraničných situáciách začali namýšľať, že sú jej hodní. Aj my sme ohrození sebaklamom. Ak sa automaticky pasujeme za adresátov Božej priazne, uniká nám, že sa môžeme začať prejavovať ako „ukrutníci“, pyšní, spurní, ako Moáb. Hradby, ktoré si niekedy staviame okolo seba z našich zážitkov obrátenia alebo svedectiev a cítime sa v nich bezpečne, Pán Boh zrúti. Staviame si ich totiž často na úkor porozumenia biedy iných, na úkor lásky. Advent je časom sebareflexie, sebaskúmania. Skúmajme teda, či to, čo my, kresťania, nazývame „istotou spásy“, nie je našou falošnou kresťanskou sebaistotou, za ktorou sa šikovne ukrývame, aby nikto nevidel našu skutočnú tvár. To, že ruka Hospodinova tento múr zborí, nie je katastrofa. Iba príležitosť k pokániu. K zmene.
Autor: Anna Polcková
Pieseň: ES 333


Aj teraz je môj svedok na nebi a môj ručiteľ je na výšinách. Jób 16,19

Pavol píše: Keď som sa prvýkrát bránil, nikto nebol pri mne, ale všetci ma opustili. Nech sa im to nezapočíta. Pán však stál pri mne a posilnil ma. 2.Timoteovi 4,16-17


Zjavenie Jána 2,1-7 :: Modlíme sa za: Poniky (Zv)