Zamyslenie na deň 10.9.2018

Habakuk 2,4-20

4 Ajhľa, nadutý nemá v duši pokoj, ale spravodlivý zo svojej viery bude žiť! 5 Isteže, neverný násilník, opovážlivec nič nespraví, jeho žiadostivosť široká je ako ríša mŕtvych, je nenasýtený ako smrť; k sebe zhŕňa všetky národy a zhromažďuje k sebe všetkých ľudí. 6 Či títo všetci nepoužijú o ňom porekadlo, posmešnú pesničku, a či nepovedia: Beda tomu, kto si hromadí, čo mu nepatrí. Až dokedy to potrvá? Zaťažuje sa zálohmi! 7 Či zrazu nepovstanú tvoji veritelia a neprebudia sa tí, ktorí otrasú tebou? Staneš sa ich korisťou. 8 Veď ty si olúpil mnohé národy, ostatné národy olúpia teba pre ľudskú krv a pre násilie na krajinách, na mestách i na všetkých, ktorí bývajú v nich. 9 Beda tomu, kto zháňa mrzký zisk pre svoj dom, aby si vysoko postavil svoje hniezdo, aby unikol z dosahu nešťastia. 10 Rozhodol si sa na hanbu svojho domu vykynožiť mnohé národy, a zhrešil si proti sebe samému. 11 Veď kameň bude kričať z múru a hrada z krovu sa mu ozve. 12 Beda tomu, kto mesto stavia krvou a hrad spevňuje neprávosťou. 13 Nie je to, hľa, od Hospodina mocností, že sa ľudia len pre oheň moria a národy sa pre nič za nič ustávajú? 14 Lebo zem bude naplnená poznaním slávy Hospodinovej tak, ako vody napĺňajú moria. 15 Beda tomu, kto napája svojich blížnych z čaše svojej zlosti a opíja ich, aby videl ich nahotu. 16 Nasýtiš sa hanbou namiesto slávy, pi teda aj ty a potácaj sa! Proti tebe sa obráti kalich v pravici Hospodinovej a potupa príde na tvoju slávu. 17 Lebo tvoje násilie, na Libanone spáchané, ťa zavalí, a ničenie zvierat ťa predesí pre ľudskú krv a pre násilie na krajine, na meste i na všetkých, ktorí bývajú v ňom. 18 Čo pomôže tesaná modla, že ju rezbár stvárnil, liata modla, lživý učiteľ – že tvorca skladá nádej vo svoj výtvor, keď robí nemých bôžikov? 19 Beda tomu, kto hovorí drevu: Zobuď sa! nemému kameňu: Vstaň! Či ten môže dať zjavenie? Hľa, pokrytý je zlatom a striebrom, ale ducha v sebe vôbec nemá. 20 Hospodin je vo svojom svätom chráme. Zmĺkni pred Ním celá zem!


Nádej, ktorá nesklame. Istý mladý muž si vytýčil krásne ciele. Túžil po milej manželke a po deťoch, chcel mať pohodlný dom a nájsť si taký zdroj príjmov, ktorý by uspokojoval jeho nároky. Neboli to zlé ciele, len, žiaľ, jediné. Tento človek svoje dosiahol. Vzal si krásavicu. V práci s kariérnym postupom rástol aj jeho príjem. Postavil si aj vilu. Všetko dosiahol čestne. – Vlastnými silami, – hovoril. Potom však ťažko ochorel. Žena ho nechala a odišla aj s deťmi. Z práce ho vyhodili. Vilu musel predať. Skončil sám s vážne podlomeným zdravím. A pýta sa: Prečo? Veď všetko, čo som mal, som nadobudol „vlastnými silami“. Čo sa stalo tomuto človeku, môže sa stať každému. Preto by sme nemali ostať len pri svojich pozemských cieľoch. Skôr či neskôr o ne prídeme. Čo nám zostane, ak sa stali našou jedinou nádejou, cieľom a našou modlou? Prorok Abakuk hovorí (2,18): „Čo pomôže tesaná modla, že ju rezbár stvárnil, liata modla, lživý učiteľ – že tvorca skladá nádej vo svoj výtvor, keď robí nemých bôžikov?“ – Brat, sestra, nevkladaj nádej do svojho výtvoru, aj keď je ušľachtilý! – Keď sa pominie (a on sa pominie), nezostane ti nič. Svoju nádej, svoj cieľ života maj vo svojom Pánovi! „Kto verí v Neho, nebude zahanbený“ (1Pt 2,6).
Autor: Boris Mišina
Pieseň: ES 514


Lebo ja som s tebou, aby som ti pomáhal a zachraňoval ťa – znie výrok Hospodinov. Jeremiáš 15,20

Ježiš hovorí: Nech sa vám srdce nestrachuje! Verte v Boha a verte vo mňa! Ján 14,1


Filipským 4,8-14 :: Modlíme sa za: Kráľovce – Krnišov (Ho)