Zamyslenie na deň 11.9.2017

Zamyslenie z Biblie na každý deň Tesnou bránou

4.Mojžišova 20,22-29

22 Keď sa vydali na cestu z Kádeša, prišiel celý zbor Izraelcov na vrch Hór. 23 Tu – na vrchu Hór, na hranici s Edómskom – riekol Hospodin Mojžišovi a Áronovi: 24 Áron bude pripojený k svojmu ľudu, lebo nevojde do krajiny, ktorú som dal Izraelcom, pretože ste sa sprotivili môjmu rozkazu pri vodách Meríby. 25 Vezmi Árona i jeho syna Eleázára a vyveď ich na vrch Hór. 26 Vyzleč Áronovi jeho rúcho a obleč doň jeho syna Eleázára; Áron bude pripojený k svojmu ľudu a zomrie tam. 27 Mojžiš vykonal, ako mu prikázal Hospodin: vystúpili na vrch Hór pred zrakom celého zboru, 28 Mojžiš vyzliekol Áronovi jeho rúcho a obliekol doň jeho syna Eleázára. Potom Áron zomrel tam na temene vrchu. Nato Mojžiš a Eleázár zostúpili z vrchu. 29 Keď celý zbor videl, že Áron skonal, celý dom Izraela ho oplakával tridsať dní.


Božie konanie má zmysel. Dnešný starozmluvný biblický príbeh uzatvára životnú cestu Božieho služobníka Árona. V blízkosti edómských hraníc, na vrchu Hór, sa má Áron pripraviť na svoju smrť. Je to iste neľahká situácia. A navyše, všetko sa odohráva pred zrakom celého izraelského zboru. Nič osobné, či citové tu nemá miesto. Úloha Božieho služobníka je v centre pozornosti aj pri jeho smrti, ktorú preberá jeho syn Eleázár, ako čítame, že „Mojžiš vyzliekol Áronovi jeho rúcho a obliekol doň jeho syna Eleázára.“ Možno nám to znie trochu cudzo – Áron, otec je ešte nažive a syn si už oblieka jeho rúcho… Zvláštne? Nepochopiteľné? Naše ľudské konanie veľakrát nemá zmysel a je nepochopiteľné. No na vrchu Hór je to iné. Tam Božie konanie má zmysel. Tam – na „hranici“ života a smrti – sa Boh, prostredníctvom Mojžiša a Eleázára, nanovo ujíma Svojho ľudu a smrťou Árona mu pripomína, čo ho čaká, ak sa sprotiví Jeho rozkazu na ceste domov do zasľúbenej krajiny. „Áron… nevojde do krajiny, ktorú som dal Izraelitom, pretože sa sprotivili môjmu rozkazu pri vodách Meríby.“ A čo my? Vieme, čo nás čaká? Ako vyzerá naša životná cesta, ktorá má tiež svoje hranice? Nebojme sa Božích rozkazov. Nebojme sa Božieho konania, ktoré aj dnes má zmysel, veď aj my putujeme domov do zasľúbenej, večnej krajiny.
Autor: Martin Fečko
Pieseň: ES 491


Kto je Boh ako Ty, ktorý odpúšťa viny, ktorý prehliada priestupky zvyšku svojho dedičstva? Netrvá navždy pri svojom hneve, lebo rád udeľuje milosť. Micheáš 7,18

Pán Boh vymazal dlžobný úpis, ktorý bol s predpismi zákona proti nám a nám prekážal, a odstránil ho, pribijúc ho na kríž. Kolosenským 2,14


Matúš 12,1-8 :: MODLÍME SA ZA: Rejdová (Ge)