Zamyslenie na deň 11.12.2016

Zamyslenie z Biblie na každý deň Tesnou bránou

3. adventná nedeľa
Pripravujte cestu Hospodinovi! Ajhľa, Hospodin, Pán prichádza s mocou. Izaiáš 40,3.10


LUKÁŠ 3,1-14

1  V pätnástom roku panovania cisára Tiberia, keď Pontský Pilát bol vladárom Judska, Herodes tetrarchom Galiley, jeho brat Filip tetrarchom Iturey a Trachonitidy a Lyzaniás tetrarchom Abilény,   2  za veľkňazov Annáša a Kaifáša, prehovoril Boh na púšti k Jánovi, synovi Zachariášovmu.   3  Ján chodil po celom okolí jordánskom a kázal krst pokánia na odpustenie hriechov,   4  ako je napísané v knihe rečí proroka Izaiáša. Hlas volajúceho na púšti: Pripravujte cestu Pánovi, vyrovnávajte Mu chodníky;   5  Každé údolie nech je vyrovnané, každý vrch a kopec znížený; čo je krivé, nech sa vyrovná, a hrboľaté cesty nech sú uhladené.   6  A všetci ľudia uvidia spasenie Božie.   7  I hovoril zástupom, ktoré vychádzali k nemu, aby sa mu dali pokrstiť: Vreteničie plemeno, kto vám ukázal, ako uniknúť budúcemu hnevu?   8  Vydávajte preto ovocie hodné pokánia, a ani sa len nepokúste hovoriť si: Máme otca Abraháma! Lebo vravím vám, že Boh aj z týchto kameňov môže vzbudiť Abrahámovi deti.   9  Ale už aj sekera je priložená na korene stromov, a každý strom, ktorý nerodí dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa.   10  I spytovali sa ho zástupy: Čo teda robiť?   11  Odpovedal im: Kto má dve košele, nech dá tomu, kto nemá; a kto má pokrm, nech urobí podobne.   12  Prišli aj colníci, aby sa dali pokrstiť, a hovorili mu: Majstre, čo robiť?   13  Odpovedal im: Nevyberajte viac, ako vám prikázali.   14  Spýtali sa ho aj vojaci: A čo my máme robiť? Odpovedal im: Nikoho nevydierajte, ani neudávajte, ale pristávajte na svojom žolde.


Pokánie. Ján Krstiteľ upútal pozornosť svojej generácie takmer zabudnutou témou – pokáním. Na túto tému zaznievajú v texte dve zásadné skutočnosti: 1.) Krst pokánia na odpustenie hriechov. Tento moment Jánovho kázania aj nám pripomína, že bez pokánia niet odpustenia. Tam, kde sa z nášho života vytráca pokánie, kde sa pokánie stáva nepohodlným a priťažujúcim momentom viery a začne sa nám zo života postupne vytrácať, je potom snaha o získanie lacnej milosti, ktorá síce všetko prikryje a toleruje, ale neoslobodzuje. Drahá milosť človeka oslobodzuje a zachraňuje, lebo mu prináša odpustenie, pokoj a nádej, lebo je vykúpená Kristovou krvou. A zažiť ju môže človek len v úprimnom pokání. 2.) Vydávajte ovocie hodné pokánia! Pokánie, ak je pravé, musí byť v našom živote viditeľné. Podobne, ako izraelský národ sa tiež radi skrývame za martýrske dejiny evanjelickej cirkvi, za jej slávnych a statočných predstaviteľov. Ale čo robíme my sami, aby sa naše životy a veci okolo nás zmenili? Možno si priznáme svoje zlyhania a chyby, aj ich ľutujeme, ale naďalej bežíme v starých koľajach a život sa stáva čoraz otrávenejším. Pokánie sa nám ponúka ako nástroj na skvalitnenie života, každý z nás preto musí v tomto smere hľadať svoje rezervy.
Autor: Dušan Cina
Pieseň: ES 328


Ajhľa, v tom čase zhromaždím rozptýlených, ich hanbu zmením na chválu a dobré meno na celej zemi. Sofoniáš 3,19

Keď Ježiš uzrel veľký zástup, zľutoval sa nad ním, lebo boli ako ovce, ktoré nemajú pastiera. Marek 6,34


MATÚŠ 11,2-6(7-10) :: 1.KORINTSKÝM 4,1-5 :: ŽALM 68,20-36 :: MODLÍME SA ZA: VYSOKOŠKOLSKÉ BIBLICKÉ HNUTIE