Podcast: Play in new window | Download (Duration: 4:54 — 4.5MB)
Odoberaj podcast: Spotify | RSS | More
3. adventná nedeľa
Pripravujte cestu Hospodinovi! Ajhľa, Hospodin, Pán prichádza s mocou. Izaiáš 40,3.10
LUKÁŠ 3,1-14
1 V pätnástom roku panovania cisára Tiberia, keď Pontský Pilát bol vladárom Judska, Herodes tetrarchom Galiley, jeho brat Filip tetrarchom Iturey a Trachonitidy a Lyzaniás tetrarchom Abilény, 2 za veľkňazov Annáša a Kaifáša, prehovoril Boh na púšti k Jánovi, synovi Zachariášovmu. 3 Ján chodil po celom okolí jordánskom a kázal krst pokánia na odpustenie hriechov, 4 ako je napísané v knihe rečí proroka Izaiáša. Hlas volajúceho na púšti: Pripravujte cestu Pánovi, vyrovnávajte Mu chodníky; 5 Každé údolie nech je vyrovnané, každý vrch a kopec znížený; čo je krivé, nech sa vyrovná, a hrboľaté cesty nech sú uhladené. 6 A všetci ľudia uvidia spasenie Božie. 7 I hovoril zástupom, ktoré vychádzali k nemu, aby sa mu dali pokrstiť: Vreteničie plemeno, kto vám ukázal, ako uniknúť budúcemu hnevu? 8 Vydávajte preto ovocie hodné pokánia, a ani sa len nepokúste hovoriť si: Máme otca Abraháma! Lebo vravím vám, že Boh aj z týchto kameňov môže vzbudiť Abrahámovi deti. 9 Ale už aj sekera je priložená na korene stromov, a každý strom, ktorý nerodí dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa. 10 I spytovali sa ho zástupy: Čo teda robiť? 11 Odpovedal im: Kto má dve košele, nech dá tomu, kto nemá; a kto má pokrm, nech urobí podobne. 12 Prišli aj colníci, aby sa dali pokrstiť, a hovorili mu: Majstre, čo robiť? 13 Odpovedal im: Nevyberajte viac, ako vám prikázali. 14 Spýtali sa ho aj vojaci: A čo my máme robiť? Odpovedal im: Nikoho nevydierajte, ani neudávajte, ale pristávajte na svojom žolde.
Pokánie. Ján Krstiteľ upútal pozornosť svojej generácie takmer zabudnutou témou – pokáním. Na túto tému zaznievajú v texte dve zásadné skutočnosti: 1.) Krst pokánia na odpustenie hriechov. Tento moment Jánovho kázania aj nám pripomína, že bez pokánia niet odpustenia. Tam, kde sa z nášho života vytráca pokánie, kde sa pokánie stáva nepohodlným a priťažujúcim momentom viery a začne sa nám zo života postupne vytrácať, je potom snaha o získanie lacnej milosti, ktorá síce všetko prikryje a toleruje, ale neoslobodzuje. Drahá milosť človeka oslobodzuje a zachraňuje, lebo mu prináša odpustenie, pokoj a nádej, lebo je vykúpená Kristovou krvou. A zažiť ju môže človek len v úprimnom pokání. 2.) Vydávajte ovocie hodné pokánia! Pokánie, ak je pravé, musí byť v našom živote viditeľné. Podobne, ako izraelský národ sa tiež radi skrývame za martýrske dejiny evanjelickej cirkvi, za jej slávnych a statočných predstaviteľov. Ale čo robíme my sami, aby sa naše životy a veci okolo nás zmenili? Možno si priznáme svoje zlyhania a chyby, aj ich ľutujeme, ale naďalej bežíme v starých koľajach a život sa stáva čoraz otrávenejším. Pokánie sa nám ponúka ako nástroj na skvalitnenie života, každý z nás preto musí v tomto smere hľadať svoje rezervy.
Autor: Dušan Cina
Pieseň: ES 328
Ajhľa, v tom čase zhromaždím rozptýlených, ich hanbu zmením na chválu a dobré meno na celej zemi. Sofoniáš 3,19
Keď Ježiš uzrel veľký zástup, zľutoval sa nad ním, lebo boli ako ovce, ktoré nemajú pastiera. Marek 6,34
MATÚŠ 11,2-6(7-10) :: 1.KORINTSKÝM 4,1-5 :: ŽALM 68,20-36 :: MODLÍME SA ZA: VYSOKOŠKOLSKÉ BIBLICKÉ HNUTIE
