Zamyslenie na deň 11.1.2018

5.Mojžišova 1,19-33

19 Potom sme sa vydali na cestu od Chórebu a putovali sme celou tou veľkou a strašnou púšťou, ktorú ste videli na ceste do amorejských hôr, ako nám prikázal Hospodin, náš Boh, a došli sme po Kádeš – Barnéu. 20 Vtedy som vám povedal: Došli ste k amorejským horám, ktoré nám dáva Hospodin, náš Boh. 21 Hľa, Hospodin, tvoj Boh, ti dal krajinu, ktorá je pred tebou! Vystúp, zaber ju, ako ti hovoril Hospodin, Boh tvojich otcov! Neboj sa a nestrachuj! 22 Vtedy ste všetci pristúpili ku mne a povedali ste: Pošlime pred sebou mužov; oni nám preskúmajú krajinu a podajú nám správu o ceste, ktorou máme ísť, i o mestách, do ktorých máme vstúpiť. 23 Páčilo sa mi to a vybral som spomedzi vás dvanásť mužov, z každého kmeňa jedného. 24 Tí sa obrátili a vystúpili na pohorie, prišli po údolie Eškól a preskúmali ho. 25 Vzali so sebou z plodín tej krajiny, doniesli ich k nám a podali nám správu. Povedali: Dobrá je krajina, ktorú nám dáva Hospodin, náš Boh! 26 Ale nechceli ste vystúpiť a priečili ste sa rozkazu Hospodina, svojho Boha; 27 reptali ste a hovorili ste po svojich stanoch: Pretože nás nenávidel Hospodin, vyviedol nás z Egypta, aby nás vydal do rúk Amorejcom, a tak aby nás vyhubil. 28 Kam to ideme? Naši bratia nám vzali odvahu, keď povedali: Ľud je väčší a vyšší ako my, mestá sú veľké, opevnené až po nebo, a videli sme tam aj Anákovcov. 29 Vtedy som vám povedal: Neľakajte sa, ani sa ich nebojte! 30 Hospodin, váš Boh, ktorý ide pred vami, sám bude bojovať za vás, celkom tak, ako robil s vami pred vašimi očami v Egypte 31 a na púšti. Tam si videl, ako ťa Hospodin, tvoj Boh, niesol, ako si človek nesie syna, celou cestou, ktorou ste putovali, až kým ste neprišli na toto miesto. 32 Napriek tomu ste neverili Hospodinovi, svojmu Bohu, 33 ktorý šiel cestou pred vami vyhliadnuť vám miesto, kde by ste sa utáborili: cez noc v ohni a cez deň v oblaku, aby vám ukázal cestu, ktorou máte ísť.


Dôverovať Bohu. Včerajšie zamyslenie hovorilo o tom, že človek musí aktívne spolupracovať s Bohom, vyvinúť konkrétne iniciatívy, aby mohol byť spoluúčastníkom Božieho plánu spásy. Dnešný text však hovorí aj o druhom pilieri, od ktorého závisí, či uspeje: o dôvere v Boha. Izraeliti opustili svoje domovy a bezpečný, i keď ťažký život. V kľúčovej chvíli však prestali dôverovať Bohu a až do smrti sa túlali nehostinnou púšťou, kde nakoniec aj zahynuli. Do krajiny, kam ich chcel Boh priviesť, sa napokon dostali až ich deti. – – S každým z nás má Boh jedinečný plán. Musíme s Ním však spolupracovať a dôverovať Mu. Ak sa budeme spoliehať len na vlastné sily, na vlastný úsudok, na vlastné úvahy – nikam nedôjdeme. Skúsme sa znova zamyslieť, aký zámer má Boh s nami! Kam nás vedie?! A pouvažujme nad tým, čo máme dnes urobiť, aby sme sa k naplneniu tohto zámeru zase o kúsok priblížili!
Autor: Iveta Kosečková
Pieseň: ES 520


Ale on niesol naše choroby, vzal na seba naše bolesti. My sme sa nazdali, že je zasiahnutý, Bohom bitý a strápený. Izaiáš 53,4

Toho, ktorý nepoznal hriech, urobil hriechom za nás, aby sme my boli v Ňom spravodlivosťou pred Bohom. 2.Korintským 5,21


Efezským 1,3-10 :: Modlíme sa za: Rimavská Baňa (Ri)

#ECAV #zamyslenia #MoS #TesnouBranou #modlitby