Zamyslenie na deň 10.12.2018

Zamyslenie z Biblie na každý deň Tesnou bránou

Izaiáš 14,1-23

1 Lebo Hospodin sa zmiluje nad Jákobom, a ešte si vyvolí Izrael; a usadí ich na ich vlastnej pôde. Cudzinci sa pripoja k nim a pridŕžať sa budú domu Jákobovho. 2 Národy zoberú Izrael a privedú na jeho vlastné miesto; potom si ich dom Izraela vezme na pôde Hospodinovej do vlastníctva za sluhov a slúžky; zajme tých, čo ho držali v zajatí, a podmaní si svojich poháňačov. 3 V deň, keď ti Hospodin dožičí odpočinutie od bolesti, zmietania a od tvrdej služby, ktorou ťa zotročovali, 4 prednesieš túto výpoveď o babylonskom kráľovi: Ako sa upokojil poháňač! Ako sa upokojilo násilie! 5 Hospodin zlámal prút bezbožných, palicu panovníkov, 6 čo v prudkej zlosti bila národy neprestajnými údermi, čo v hneve opanúvala kmene neľútostným deptaním. 7 Odpočíva, pokoj má celá zem, prepuká vo zvučný jasot. 8 Aj cyprusy sa tešia z teba, cédre libanonské: Odkedy si si ľahol, neprichádza proti nám drevorubač. 9 Podsvetie dolu je vzrušené kvôli tebe pred tvojím príchodom; prebúdza tiene kvôli tebe, všetkých bývalých mocnárov zeme; núti povstať z ich trónov všetkých kráľov národov. 10 Všetci sa ujmú slova a povedia ti: Aj ty si oslabol ako my, stal si sa podobný nám. 11 Do podsvetia zvrhli tvoju pýchu, zvuk tvojich hárf; tvojou podstielkou sú červy a tvojou prikrývkou pandravy. 12 Ach, ako si spadol z neba, ty jasná hviezda, syn rannej zory. Zoťatý si na zem, ty, ktorý si premáhal národy. 13 Povedal si si v srdci: Vystúpim do nebies, hore nad Božie hviezdy vyvýšim svoj trón a posadím sa na vrchu zhromaždenia, na najkrajnejšom severe. 14 Vystúpim na výšiny oblakov, podobný budem Najvyššiemu. 15 Ale musíš zostúpiť do podsvetia, do najhlbšej jamy. 16 Tí, čo ťa uvidia, uvažovať budú o tebe: Či je to ten muž, ktorý vzrušoval zem a otriasal kráľovstvami? 17 Ktorý svet obracal na púšť a rúcal jeho mestá, ktorý svojich väzňov nepúšťal domov? 18 Všetci králi národov spočívajú v sláve, každý vo svojej hrobke. 19 Ty si však vyhodený zo svojho hrobu ako ohavný výhonok, pokrytý zabitými, prebodnutými mečom, ktorí zostupujú medzi kamene jamy ako pošliapaná mŕtvola. 20 V hrobe sa s nimi nespojíš, lebo si zničil vlastnú krajinu, vraždil si vlastný ľud. Nikdy sa nebude spomínať potomstvo zločincov. 21 Pripravte jatku pre jeho synov pre neprávosť ich otcov, aby nevstali a nevzali do vlastníctva krajinu, aby nenaplnili svet mestami. 22 Povstanem proti nim – znie výrok Hospodina mocností – a vyhubím z Babylonu meno, i čo ostane z neho, syna i vnuka – znie výrok Hospodinov. 23 Obrátim ho na dedičstvo ježov a na vodné močariny; odmetiem ich ničiacou metlou – znie výrok Hospodina mocností.


My a tí druhí. Výraznou témou tejto časti knihy Izaiáš je zvesť, že obyvatelia iných národov sa pridajú k Izraelitom vracajúcim sa do vlastnej zeme. A tak prostredníctvom Svojich verných nasledovníkov Boh spasí celý svet. – – Nezdá sa vám, že niekedy sami sebe pripisujeme akýsi „patent“ na vieru? Akoby sme len my vedeli, ako správne veriť, ako sa správne modliť, ako sa má správne prejaviť viera v konkrétnych činoch… A s touto svojou predstavou konfrontujeme každého, koho vieru sledujeme. Ale kto sme, že si môžeme pripísať takúto funkciu a rozhodovať o tom, koho viera je právoplatná a skúmať, aká je miera a hĺbka viery niekoho druhého!? O tom predsa rozhoduje niekto iný. Ten najoprávnenejší – sám Boh. Kristus predsa prišiel a zomrel za každého. Aj za tých, ktorí nevyhovujú našej obmedzenej predstave. Kristus prišiel nielen pre úzku skupinu ľudí. Prišiel pre všetkých, pre celý svet. Mali by sme si uvedomiť, že Kristus prišiel aj kvôli tomu človeku, ktorý je tebe nepohodlný. Aj pre toho, ktorého ty vidíš ako maloverného. Aj pre toho, o kom si ty myslíš, že sa nehodí pre kráľovstvo Božie. Ak si túto skutočnosť pripustíme, možno to zmení aj náš postoj k týmto ľuďom. A začneme ich vnímať ako pravé Božie stvorenia a podľa vzoru Ježiša Krista milovať každého, napriek jeho chybám, a privádzať ho k záchrane ako pomocník v diele Božieho spasenia.
Autor: Marta Chlpíková
Pieseň: ES 568


Tak Ťa budem žehnať za svojho života a v Tvojom mene budem dvíhať dlane. Žalm 63,5

Pavol píše: Predovšetkým teda napomínam, aby sa konali prosby, modlitby, príhovory a ďakovania za všetkých ľudí. 1.Timoteovi 2,1


Izaiáš 25,1-8 :: Modlíme sa za: Poltár (No)