Zamyslenie na deň 1.4.2018

APRÍL
Heslo mesiaca: Ježiš im opäť riekol: Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás. Ján 20,21


1. slávnosť veľkonočná. Pascha
Kristus hovorí: Bol som mŕtvy, a hľa, som živý naveky vekov a mám kľúče smrti a podsvetia. Zjavenie Jána 1,18


Ján 20,1-10

1 V prvý deň po sobote, včasráno, keď ešte bola tma, prišla Mária Magdaléna ku hrobu a videla kameň odvalený od hrobu. 2 I bežala a prišla k Šimonovi Petrovi a k inému učeníkovi, ktorého Ježiš miloval, a hovorila im: Vzali Pána z hrobu a nevieme, kam Ho položili. 3 Peter a ten druhý učeník pobrali sa teda a šli ku hrobu. 4 Obaja bežali spolu, ale ten druhý učeník predbehol Petra a prišiel prvý ku hrobu. 5 Nahnúc sa, videl tam plachty ležať, ale nevošiel dnu. 6 Tu prišiel aj Šimon Peter, ktorý ho nasledoval, vstúpil do hrobu a videl tam plachty ležať. 7 Ale šatka, ktorú (Ježiš) mal na hlave, nebola medzi plachtami, lež osobitne zvinutá na inom mieste. 8 Vtedy vošiel aj ten druhý učeník, ktorý prišiel prvý ku hrobu, i videl a uveril; 9 ešte totiž nepoznali Písmo, že mal vstať z mŕtvych. 10 Potom sa učeníci vrátili domov.


Veľkonočné hľadanie. To je aktivita, ktorú môžeme pozorovať u Ježišových stúpencov. Ešte sa nespamätali z Kristovej smrti a už sú konfrontovaní so zmiznutím Jeho mŕtvoly. Ako máme rozumieť veľkonočným udalostiam? Mária Magdaléna dokončením Ježišovho pohrebu chce vzdať mŕtvemu Majstrovi pietnu úctu. Prichádza k hrobu ako káže zvyk a šokovaná konštatuje: „Vzali Pána z hrobu“. Aj dnes existujú mnohí, ktorých veľkonočné ráno je prezentované úctou k tradícii a zvyklostiam. Ježišovým stúpencom však nestačí iba pietna spomienka na veľkého Učiteľa. Ich vzťah k Ježišovi by sa časom vyprázdnil končiac slovami: „Vzali Pána z hrobu“. Ak Jeho niet, potom nie je dôvod ani k pietnej úcte. Mária tu však nezastane. Vyhľadá spoločenstvo bratov a spolu hľadajú odpoveď na veľkonočnú udalosť. Treba začať od hrobu. Zvinutá šatka a plachty nie sú v hrobe náhodou. Sú jasným signálom, že nejde o krádež mŕtvoly. Ján hovorí, že k pochopeniu Kristovho vzkriesenia je potrebné „vojsť do hrobu“ – teda rozumieť Kristovej smrti, rozpoznať indície Božieho mocného skutku (prázdny hrob, plachty a šatka) a poznať Písmo, že mal vstať z mŕtvych. Ak človek rozumie Písmu, že Kristova smrť a vzkriesenie boli nutnosťou dejín spásy a vidí prázdny hrob, prichádza k viere. Ako sa skončí naše veľkonočné hľadanie? Skonštatujeme, že „vzali Pána z hrobu“ (v.2), alebo – „videli sme a uverili“ (v.8), že „vskutku vstal Pán“ (L 24,34)?
Autor: Slavomír Sabol
Pieseň: ES 150


Ak budeš poslúchať slovo Hospodina, svojho Boha, požehnaný budeš v meste a požehnaný budeš na poli. 5.Mojžišova 28,2-3

Ježiša Krista, ktorý bol vzkriesený z mŕtvych zachovávaj v pamäti podľa môjho evanjelia. 2.Timoteovi 2,8


1.Samuelova 2,1-2.6-8a :: Marek 16,1-8 :: 1.Korintským 15,1-11 :: Modlíme sa za: Vlachovo (Ge)

#ECAV #zamyslenia #MoS #TesnouBranou #modlitby