Zamyslenie na deň 1.3.2019

MAREC
Ak si upriamite srdcia na Hospodina a budete slúžiť Jemu samému… 1.Samuelova 7,3


1.Samuelova 2,27-36

27 I prišiel k Élimu muž Boží a riekol mu: Takto hovorí Hospodin: Zreteľne som sa vyjavil domu tvojho otca, keď boli v Egypte, v dome faraónovom. 28 Spomedzi všetkých kmeňov Izraela vyvolil som si ho za kňaza, aby vystupoval k môjmu oltáru, aby zapaľoval kadidlo a nosil predo mnou efód; a domu tvojho otca dal som všetky ohňové obete Izraelcov! 29 Prečo šliapete po mojej obeti a po mojom dare, ktoré som nariadil v tomto príbytku? Synov svojich si viac uctil ako mňa, takže ste tučneli z najlepších častí všetkých darov môjho izraelského ľudu. 30 Preto takto hovorí Hospodin, Boh Izraela: Jasne som povedal, že tvoj dom a dom tvojho otca naveky budú chodiť predo mnou, ale teraz takto hovorí Hospodin: Ešteže čo. Tých, ktorí mňa ctia, uctím i ja, ale tí, ktorí mnou pohŕdajú, upadnú do hanby. 31 Hľa, prichádzajú dni, keď odseknem tvoje rameno ramenom tvojho rodu, tak že nebude starca v tvojom dome. 32 Budeš hľadieť so závisťou na všetko, v čom dosiaľ dobre robil Hospodin Izraelov, takže nebude starca po všetky dni v tvojom dome. 33 Ale nevyhladím od svojho oltára jedného muža, aby som tak utrápil tvoje oči a bolesťou usužoval tvoju dušu, a veľká časť tvojho domu vymrie v mužnom veku. 34 Znamením ti bude to, čo príde na tvojich dvoch synov Chofního a Pinchása; obidvaja zomrú v jeden deň. 35 Ustanovím si však verného kňaza, ktorý bude konať podľa môjho srdca a podľa mojej duše. Postavím mu trvalý dom a bude chodiť po všetky dni pred mojím Pomazaným. 36 Každý, kto zostane z tvojho domu, príde sa mu pokloniť za strieborný peniaz a za skyvu chleba hovoriac: Prijmi ma, prosím, do niektorej kňazskej triedy, aby som mal kus chleba do úst.


Komu bolo veľa dané, od toho sa veľa očakáva a veľa môže stratiť. Veľa z toho, čo si vážil najviac. Viac než Boha. Pán Ježiš si nás vyvolil za Svoje kráľovské kňazstvo. To je nesmierna pocta. Nie menšia, než tá Éliho. S poctou však prichádza aj zodpovednosť. Prichádza riziko pádu. Veď tí, čo vystúpili najvyššie, padajú najtvrdšie. U Éliho boli na prvom mieste jeho deti. Keď kradli z Hospodinovej obete, síce ich pokarhal, ale spoločne s nimi tučnel (v.29), teda jedol. – – Ako je to s nami? Hovoríme svojim potomkom, čo je správne, vedieme ich k Božiemu Slovu, a potom – konáme sväto? Alebo je to ako v tom vtipe: „Uvidela som syna fajčiť. Takú som mu vylepila, že cigareta vypadla z mojich úst!“? Nie, nehovorím o zákonníctve. Nikoho nenahováram, aby poslúchal predpisy, a potom sa cítil dôležitý pred Bohom. Píšem o milosti. Milosť cez nás pracuje (1Kor 15,10). Je to vlastne samotný Ježiš, ktorý prebýva v nás. Oživuje nášho ducha. Dáva lásku a túžbu konať dobro. Hriech síce prebýva v našich údoch, ale začíname byť z neho nešťastní (Rim 7,22-24). Túžime sa od neho oslobodiť. Aby nás neovládal! Kto však pomôže? Ježiš! On trhá okovy a naša láska smie dýchať. Smie činiť dobro. Nielen otročiť žiadostiam tela. Smie sa obetovať. To je tá skutočná milosť!
Modlitba: Ďakujeme Ti, Bože, za lásku, ktorou nás premieňaš! Nenechávaš nás napospas nášmu hriechu, ale Tvoja milosť koná v nás. Odpusť, že ju niekedy potláčame! Posilňuj nás na duchu, konaj cez nás, aby si nás nemusel odsúdiť! Amen.
Pieseň: ES 483
Autor: Peter Dubec


Takto vraví Hospodin, ktorý spravil cestu cez more a chodník cez dravé vody. Izaiáš 43,16

Protivníkom sa ničím nedajte zastrašiť. Filipským 1,28


2.Timoteovi 3,10-17 :: Modlíme sa za: Komárno (Dn)