Zamyslenie na deň 13.1.2016

Zamyslenie na každý deň Tesnou bránou

Marek 2,23-28

Raz v sobotu šiel obilným poľom a Jeho učeníci idúcky začali vymŕvať klasy.   Tu Mu farizeji povedali: Pozri! Prečo robia v sobotu, čo nie je dovolené?   A On im odvetil: Nikdy ste nečítali, čo urobil Dávid a jeho sprievod, keď mali nedostatok a boli hladní?   Ako vošiel do domu Božieho za čias veľkňaza Abiatara a jedol z posvätných chlebov, z ktorých nikomu nie je dovolené jesť, jedine kňazom, a dal aj svojmu sprievodu?   Povedal im teda: Sobota bola ustanovená pre človeka, a nie človek pre sobotu;   preto je Syn človeka pánom aj nad sobotou.


Nech sa z daru nestane bremeno! Sobotný deň bol jeden z „objavov“, ktoré židovstvo dalo svetu. Pohanstvo poznalo iba slávenie sviatkov, ale nepoznalo pravidelne sa opakujúce svätenie sviatočného dňa. Nepoznalo týždeň, ktorý vrcholí sviatočným dňom. Ten deň bol daný Bohom, aby človek, náchylný hľadať len veci tohto sveta, nezabudol klásť si otázky: Odkiaľ a kam idem?, Pre „čo“ žijemKomu za to všetko môžem byť vďačný? Sviatočný deň bol a je pre človeka výnimočným darom! Je to tak pre dobro človeka. Bol a je to výborný čas na budovanie vzťahu k Pánu Bohu. O tom niet pochýb. Otázne je však, ako sa dar použije. V Ježišovej dobe bolo príkazov okolo soboty toľko, že zatienili podstatu 3. Božieho prikázania. Čo však bolo horšie, farizeji používali príkazy o sobote ako zbraň proti druhým, aby špehovali ich počínanie. Nebrali ohľad na situáciu, trvali na dodržaní litery za každých okolností. Z daru sa stalo bremeno. Dajme si pozor, aby sme v našom kresťanskom živote neskĺzli do podobného postoja! Pamätajme na to, čo je podstatné a tou je láska k Bohu a láska k blížnemu! Farizejom v tomto prípade uniklo oboje. (ES 210)               Mária M. Hroboňová


Hospodin hovorí: Budem s ním v súžení, vytrhnem ho a oslávim. Žalm 91,15

Ježiš oslobodil tých, ktorých strach pred smrťou zotročoval po celý život.   Židom 2,15


Rímskym 8,26-30 :: Modlíme sa za: Tornaľa (Ri)