Zamyslenie na deň 9.11.2016

2.KORINTSKÝM 11,16-33

16  Znovu hovorím: Nech si nikto nemyslí, že som nerozumný; ak však áno, prijmite ma aj ako nerozumného, aby som sa aj ja mohol v niečom pochváliť.   17  Čo sa týka chvály, čo hovorím, nehovorím podľa Pána, ale ako nerozumný.   18  Keď sa mnohí chvália podľa tela, pochválim sa aj ja.   19  Veď vy rozumní radi znášate nerozumných!   20  Strpíte, keď vás niekto zotročuje, keď vás niekto vyžiera, keď vás niekto zdiera, keď sa niekto povyšuje a bije vás do tváre.   21  Na (svoju) hanbu hovorím: v tomto akoby sme, ozaj, boli slabí! Ak si však niekto trúfa v niečom – nerozumne hovorím – trúfam si aj ja.   22  Sú Hebrejci? Som aj ja! Sú Izraelci? Som aj ja! Sú potomkovia Abrahámovi? Som aj ja!   23  Sú služobníci Kristovi? Bláznivo hovorím: Tobôž ja! Viac som sa napracoval, viac naúpel vo väzeniach, viac nazvíjal pod údermi, často som bol v nebezpečenstve smrti!   24  Päťkrát po štyridsať palíc bez jednej dostal som od Židov,   25  trikrát ma zošľahali, raz kameňovali, tri razy som stroskotal, deň a noc som sa zmietal na morských hlbinách;   26  často na cestách, v nebezpečenstvách na riekach, v nebezpečenstvách od lotrov, v nebezpečenstvách od vlastného rodu, v nebezpečenstvách v meste, v nebezpečenstvách na púšti, v nebezpečenstvách na mori, v nebezpečenstvách medzi falošnými bratmi;   27  v námahe a trude, často v bdení, o hlade a smäde, často v pôstoch, na zime a v nahote;   28  a okrem toho, – čo ani nespomínam, – deň po deň nával sta ros tí o všetky cirkevné zbory.   29  Kto trpí slabosťou, že by som aj ja netrpel slabosťou? Kto je vystavený pohoršeniu, aby to mňa nepálilo?   30  Ale ak sa mám chváliť, svojou slabosťou sa budem chváliť.   31  Boh a Otec Pána Ježiša, požehnaný naveky, vie, že neklamem.   32  V Damasku miestodržiteľ kráľa Areta strážil mesto Damask, aby ma chytil,   33  ale v koši ma pustili oknom cez hradby, a tak som unikol jeho rukám.


Zmeniť prístup, ale zostať verný podstate – evanjeliu. Tak, ako Pavol, ktorý o sebe hovorí, „všetkým bol som všetko, aby som aspoň niektorých priviedol ku spaseniu“ (1K 9,22), sa v týchto veršoch novým spôsobom prihovára korintským. Je to časť jeho obhajoby, ako apoštola, ale Pavol má stále pred sebou Krista, o Neho mu ide. Preto ironizuje, využíva paradox a slovník a témy, akým načúvajú jeho adresáti, hovorí o svojej osobe, chváli sa svojimi činmi, rozhorčuje sa. Všetko s jedným cieľom – ukázať im podstatu – vernosť evanjeliu a otvoriť im oči, že sa nechávajú zlákať pozlátkom, hľadia na krásu a silu človeka, tón hlasu, či iné povrchné veci. Vedie ho v prvom rade láska ku Kristovi a z toho vyplývajúca láska k nerozumným korintským. Koná ako dobrý učiteľ, ktorý sa snaží nájsť pre svojich žiakov taký príklad zo života, vďaka ktorému by pochopili ťažkú teoretickú poučku. Alebo ako rodič, ktorý mení svoj slovník, keď má svojmu dieťatku vysvetliť niečo, na čo ešte rozumovo nedorástlo. V tomto prípade to Pavol robí, paradoxne, prísne, tvrdšie. Porozmýšľajme, ku komu sme dnes vyslaní my, aby sme prehovorili, svedčili o Ježišovi slovami či skutkami! A prosme Pána, aby nám pomohol priblížiť sa k iným tak, aby porozumeli! Aby On bol vyvýšený, nie my! Nie pre našu slávu, ale pre Jeho!
Autor: Zuzana Šofranková
Pieseň: ES 619


Keď Tvoje súdy dopadnú na zem, obyvatelia sveta učia sa spravodlivosti. Izaiáš 26,9

Ján vo svojom videní píše: Potom som videl otvorené nebo. Ajhľa: biely kôň, a Ten, čo sedí na ňom, sa volá Verný, Pravý a spravodlivo súdi a bojuje. Zjavenie Jána 19,11


ŽIDOM 13,1-9B :: MODLÍME SA ZA: RICHVALD (ŠZ)