Zamyslenie na deň 10.11.2016

2.KORINTSKÝM 12,1-10

1  Ak sa treba chváliť – hoci to nič neprospeje – prídem k videniam a zjaveniam Pánovým.   2  Poznám človeka v Kristovi, ktorý pred štrnástimi rokmi – či to bolo v tele, neviem, či mimo tela, neviem, Boh vie – uchvátený bol až do tretieho neba.   3  A poznám toho istého človeka – či to bolo v tele, či mimo tela, neviem, Boh vie –   4  že uchvátený bol do raja a počul nevysloviteľné reči, ktoré človek nesmie ani vysloviť.   5  Týmto sa teda budem chváliť, sám sebou sa však nebudem chváliť, ak len nie slabosťami.   6  Veď ak sa budem chcieť chváliť, nebudem nerozumný, lebo budem hovoriť pravdu. Uskromňujem sa však, aby si niekto nemyslel o mne viac, ako čo vidí, alebo počuje odo mňa,   7  a aj pre neobyčajnosť zjavení. Preto, aby som sa nepovyšoval, bol mi daný osteň do tela, anjel-satan, deptať ma, aby som sa nepovyšoval.   8  Tri razy som prosil Pána, aby ho odstránil odo mňa,   9  ale riekol mi: Dosť máš na mojej milosti; lebo (moja) moc sa v slabosti dokonáva. Najradšej sa teda budem chváliť slabosťami, aby prebývala vo mne moc Kristova.   10  Preto mám zaľúbenie v slabostiach, pohaneniach, súženiach, prenasledovaniach, v úzkostiach pre Krista; lebo práve keď som slabý, som mocný.


Silný v slabosti. Tento text, najmä verš 9, mi pripomenul čas štúdia na vysokej škole. Bol to jeden z mojich obľúbených veršov. Intenzívne som prežívala vieru v Ježiša a chcela som s Ním kráčať a svedčiť o Ňom. Najviac som si to uvedomovala počas skúšok, keď človek nevedel, ako nakoniec u skúšajúceho dopadne. Keď išlo všetko hladko, bolo radosťou ďakovať Bohu. No ešte vrúcnejšia bola vďaka a svedectvo, keď sa Pán zmiloval a dal mi spraviť skúšku vtedy, keď som vedela o poznanie menej, keď som tápala a čakala na milosť či nemilosť učiteľa. Vtedy som si ešte viac uvedomovala Božiu moc a pomoc. Nemodlila som sa len po skúškach. Vo chvíľach najväčšieho vypätia, či priam zúfalstva, najmä v noci pred skúškou, som k Bohu volávala slovami piesne Nebeský Bože, Tvorca všehomíra a odovzdávala sa do Jeho rúk. Neznamenalo to, že sa musí všetko vydariť, ani sa vždy nevydarilo. Ale ja som vedela, že sa bude diať Jeho vôľa, či už to bude v mojom vlastnom prežívaní príjemné alebo nie, či už ma niekto pochváli, alebo pohaní, alebo si sama v očiach iných urobím hanbu. Vždy sa dalo svedčiť o Božej ruke, ktorá bola pri mne a o Jeho výchove a záujme o mňa. A čo vy? Porozmýšľajte, ako sa Pán priznal k vašim slabostiam, ako ich použil, či používa! Ďakujte Mu za to a skúste dnes o tom niekomu povedať!
Autor: Zuzana Šofranková
Pieseň: ES 628


Bože, keď si na lôžku spomínam na Teba a v nočných bdeniach rozjímam o Tebe. Žalm 63,7

Ó, hlbokosť bohatstva, múdrosti a známosti Božej! Aké nevyspytateľné sú Jeho súdy a nepochopiteľné cesty Jeho. Rímskym 11,33


1.JÁN 2,18-26(27-29) :: MODLÍME SA ZA: RIMAVSKÁ BAŇA (RI)