Podcast: Play in new window | Download (Duration: 5:38 — 5.2MB)
Odoberaj podcast: Spotify | RSS | More
Matúš 14,22-36
22 Nato hneď prikázal učeníkom nastúpiť do člna a ísť pred ním na druhú stranu, kým nerozpustí zástupy. 23 Keď rozpustil zástupy, vystúpil na vrch do samoty modliť sa. Keď sa zvečerilo, bol tam sám. 24 Čln bol vzdialený od brehu už mnoho stadií a zmietali ním vlny, pretože vietor fúkal proti nim. 25 Počas štvrtej nočnej stráže prišiel k nim, kráčajúc po mori. 26 Keď ho učeníci videli kráčať po mori, prestrašení hovorili: „To je prízrak!“ A od strachu kričali. 27 Ale Ježiš sa im hneď prihovoril: „Vzmužte sa! Ja som to! Nebojte sa!“ 28 Peter mu odpovedal: „Pane, ak si to ty, rozkáž mi, aby som prišiel k tebe po vode!“ 29 On povedal: „Poď!“ Peter vystúpil z člna, kráčal po vode a šiel k Ježišovi. 30 Ale keď videl, že vietor je silný, zľakol sa, začal sa topiť a kričal: „Pane, zachráň ma!“ 31 Ježiš hneď vystrel ruku, chytil ho a povedal mu: „Maloverný, prečo si pochyboval?“ 32 Len čo nastúpili do člna, vietor utíchol. 33 Tí, čo boli v člne, klaňali sa mu a hovorili: „Naozaj si Boží Syn.“ 34 Keď sa preplavili na druhý breh, prišli do kraja Genezaret. 35 Obyvatelia toho kraja ho spoznali a rozchýrili to po celom okolí. Nato k nemu prinášali všetkých chorých. 36 Prosili ho, aby sa smeli dotknúť aspoň obruby jeho rúcha. Všetci, čo sa ho dotkli, ozdraveli.
Odvážna, ale nie slepá viera. Ježišovi sa konečne podarilo odísť do samoty. Davy sú dôležité, ale chvíle s nebeským Otcom – ešte viac. Učeníci šli napred a ocitli sa v búrke. Búrky sú istota – prídu. Aj keď včera boli učeníci svedkami zázraku, Ježiš ich prechádzkou po vode vystrašil. Nepomohli ani Jeho ubezpečujúce slová. Aj my sa môžeme niekedy Boha zľaknúť, keď Ho nepoznáme. Vtedy Peter Ježišovi povedal: „Pane, ak si to Ty, rozkáž mi, aby som prišiel k Tebe po vode!“ On povedal: „Poď!“ Ak chceš Ježiša naozaj spoznať, musíš vystúpiť zo svojej „lode“. Ale pozor! Peter neurobil slepý skok viery – urobil krok na základe Ježišových slov. Keď budeme Ježišovi dôverovať, prestane hneď búrka? Nie! Začneme sa topiť? Áno! No Ježiš nás nenechá utopiť sa… Keď sa Peter začal topiť, Ježiš ho napomenul. Niekedy Ježiš vychádza pochybnostiam v ústrety (napr. Tomáš), inokedy za ne karhá. Keď nám Ježiš povie, aby sme kráčali po vode, nemáme o Ňom pochybovať. Tento príbeh inšpiroval Johna Ortberga k napísaniu knihy „Ak chceš chodiť po vode, musíš vystúpiť z lode“. Je v nej aj táto myšlienka: „…na chodení po vode (je) rozhodujúce to, že to nie je Peter, kto má moc nad chodením po vode, ale Ježiš.“ – – Prechádzaš životnou búrkou? Čo považuješ za „bezpečnú loď“? Pozýva ťa Ježiš ku konkrétnemu kroku, aby si musel „vystúpiť z lode“? Pozeráš sa na rozbúrené vlny, alebo na Ježiša?
Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že ma vedieš aj do búrok. Odpusť, že sa mi nepáčia a občas pri nich upadám do paniky. Prenikaj ma Kristovým Duchom, nech obstojím v pokoji a aj prostredníctvom mňa prinášaj pokoj. Amen.
Pieseň: ES 459
Autor: Ondrej Kolárovský
Spýtaj sa najprv na Hospodinovo slovo! 2.Kronická 18,4
Ty však zostaň v tom, čomu si sa naučil a čo ti je zverené. 2.Timoteovi 3,14
2.Korintským 8,10-17 :: Modlíme sa za: Slavošovce (GeS)
