Podcast: Play in new window | Download (Duration: 4:31 — 4.2MB)
Odoberaj podcast: Spotify | RSS | More
Zachariáš 2,1-9
1 Vtedy som pozdvihol oči, a hľa, videl som štyri rohy. 2 Opýtal som sa anjela, ktorý hovoril so mnou: Čo to znamená? Odpovedal mi: To sú rohy, ktoré rozprášili Júdu, Izrael a Jeruzalem. 3 Potom mi Hospodin ukázal štyroch kováčov. 4 Opýtal som sa: Čo títo idú robiť? Odpovedal mi: To sú rohy, ktoré rozprášili Júdu, takže nikto viac nepozdvihol hlavu. Teraz títo ich prišli postrašiť a zraziť rohy národom, ktoré pozdvihli roh proti Judsku, aby ho rozprášili.
5 Vtedy som pozdvihol oči, a hľa, videl som muža, ktorý mal v ruke meraciu šnúru. 6 Opýtal som sa ho: Kam ideš? Odpovedal mi: Zmerať Jeruzalem, aby som videl, aká je jeho šírka a aká je jeho dĺžka. 7 A hľa, anjel, ktorý hovoril so mnou, práve vychádzal, a druhý anjel mu šiel v ústrety. 8 Ten mu povedal: Utekaj a povedz tamtomu mladíkovi: Bez hradieb budú bývať Jeruzalemčania pre množstvo ľudí a dobytka, ktorý bude v ňom. 9 A ja – znie výrok Hospodinov – budem ohnivou hradbou dookola a slávou uprostred neho.
Boh nás ochraňuje. História je učiteľkou života. Neraz sa pýtame, pri pohľade na to, čo sa deje s Božím dielom vo svete, prečo sa veci stali tak, ako sa stali? Pri pohľade na údel kresťanstva vo svete sa pýtame zneistení, čo sa stalo? Prečo dochádza k zvratom, ktoré zastavujú zdarný rozvoj Božieho diela v cirkvi? Dáva to nejaký zmysel? Chce nás Boh niečo naučiť? – – Vo videní proroka sa objavujú štyri rohy, ktoré anjel vysvetľuje ako národy, ktoré priniesli porážku Júdovi, Izraelu a Jeruzalemu. Všetko, na čo boli zbožní členovia vyvoleného národa dovtedy pyšní, padá do prachu. Dôvodom v tomto prípade nie je spôsob, akým sa správa ľud, ale vonkajšie okolnosti. Mohli by sme uvažovať nad tým, čo sa stalo s nami. Možno to tiež boli vonkajšie záujmy, ktoré sa deštrukčne prejavili na našom živote a na Božom diele v našom čase. Výsledkom bola pokora všetkých. „Nikto viac nepozdvihol hlavu.“ Bol toto Boží úmysel? Chcel dosiahnuť všeobecné pokorenie Svojho ľudu? Boh dáva prorokovi vidieť aj štyroch kováčov, ktorí „zrazia rohy národom.“ Vonkajšie nebezpečenstvo Boh nechal v tom čase oslabiť, zlomiť. Malo to postrašiť národy, ktoré škodili Božiemu ľudu, vychovať ich k väčšej slušnosti a tolerantnosti. Žeby to malo svoju analógiu s nami v pokorení systémov, ktoré chceli ovládnuť svet a určovať aj názory ľudí totalitným spôsobom? Rozhodujúce posolstvo je však v úžasnej adventnej istote. Hospodin hovorí: „Budem ohnivou hradbou dookola a slávou uprostred“ Svojho ľudu. Nebude treba stavať hradby, báť sa vonkajších nepriateľov, žiť v stálom podozrení, že nás chce niekto poškodiť. Netreba sa báť otvorenej komunikácie so svetom! Budeme bývať bez hradieb! Smieme prinášať evanjelium pokoja bez strachu o vlastnú bezpečnosť. Aká úžasná ponuka!
Autor: Július Filo
Pieseň: ES 571
Zachránim svoje ovce, aby už neboli korisťou. Ezechiel 34,22
Kristus miloval cirkev a seba samého vydal za ňu. Efezským 5,25
Kolosenským 1,9-14 :: MODLÍME SA ZA: Vrbové (Ba)
