Zamyslenie na deň 5.12.2017

Zachariáš 1,7-17

7 Dvadsiateho štvrtého dňa jedenásteho mesiaca, to jest mesiaca šebát, druhého roku Dáriovej vlády zaznelo slovo Hospodinovo prorokovi Zachariášovi, synovi Iddovho syna Berechju, takto: 8 V noci som videl: Ajhľa, muž sedel na červenom koni. Ten stál medzi myrtami v hlbine a za ním boli kone červené, plavé a biele. 9 Tu som sa spýtal: Pane môj, kto sú títo? 10 Muž, ktorý stál medzi myrtami, odpovedal: To sú tí, ktorých Hospodin vyslal, aby prešli zem. 11 A tí odpovedali anjelovi Hospodinovmu, ktorý stál medzi myrtami: Prešli sme zem, a hľa, celá je v pokoji. 12 Anjel Hospodinov však odpovedal: Ó Hospodine mocností, kedy sa zmiluješ nad Jeruzalemom a nad judskými mestami, na ktoré sa už sedemdesiat rokov hneváš? 13 Hospodin odpovedal anjelovi, ktorý hovoril so mnou, dobrými a utešujúcimi slovami. 14 Vtedy mi povedal anjel, ktorý hovoril so mnou: Zvestuj! Takto vraví Hospodin moc nos tí: Veľmi horlím za Jeruzalem a Sion, 15 ale veľmi sa hnevám na ľahostajné národy, ktoré – len čo som sa trochu rozhneval – napomáhali zlo. 16 Preto takto vraví Hospodin: Obrátim sa s milosrdenstvom k Jeruzalemu, môj dom bude v ňom zabudovaný – znie výrok Hospodina mocností – a meracia šnúra bude vytiahnutá nad Jeruzalemom. 17 Ďalej zvestuj: Takto vraví Hospodin mocností: Ešte budú moje mestá oplývať požehnaním; Hospodin ešte poteší Sion a znova si vyvolí Jeruzalem.


Hospodin zvestuje dobré a potešujúce slová. Bola to veľmi potešiteľná zvesť pre proroka aj ľud, ktorému toto prorok mal zvestovať. Lebo anjel Hospodinov vo videní hovoril: „Ó, Hospodine mocností, dokedy sa nechceš zmilovať nad Jeruzalemom a nad judskými mestami, na ktoré sa už sedemdesiat rokov hneváš?“ (v. 12). Aj v ťažkom položení tak prorok aj ľud mohol očami upretými na Hospodina vidieť, že Pán Boh Svoj ľud neopustil. Pamätal naň stále. Pripravoval preň spasenie. V adventnom čase Hospodin aj nám zvestuje dobré a potešujúce slová. Hovorí nám o príchode Božieho Syna, nášho Spasiteľa, ktorému dajú meno Emanuel, čo v preklade znamená „Boh s nami“ (Mt 1,23). „Lebo Boh tak miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho“ (J 3,16). On veriacich v Neho dovedie do toho nového Jeruzalema zostupujúceho z neba od Boha, v ktorom bude stánok Boží s ľuďmi a On, Boh, bude s nimi, zotrie im každú slzu z očú a smrti už viac nebude. Ani smútku, ani plaču, ani bolesti (Zj 21,1-4). Uprime preto aj my oči viery na Hospodina, nášho Boha! On ani nás neopustil. Vo všetkých ťažkostiach, trápeniach, biedach a bolestiach pamätá na nás a v Pánovi Ježišovi Kristovi aj nám dáva zo Svojej lásky a milosti dar spasenia k životu večnému; dáva nám nádej.
Autor: Ľubica Sobanská
Pieseň: ES 22


Mojžiš povedal: Pripusťte si k srdcu všetky slová, ktorými dnes svedčím. Lebo nie je to prázdne slovo, ktoré sa vás netýka, ale je to váš život. 5.Mojžišova 32,46.47

Bol človek, ktorého poslal Boh; menoval sa Ján. On sám nebol to svetlo, len svedčiť mal o svetle. Ján 1,6.8


Židom 10,32-39 :: MODLÍME SA ZA: Vrbovce (My)