Podcast: Play in new window | Download (Duration: 5:15 — 4.8MB)
Odoberaj podcast: Spotify | RSS | More
Jeremiáš 38,1-13
1 Ale Šéfatjá, syn Mattánov, Gedalja, syn Pašchúrov, Júchal, syn Šelemjov, a Pašchúr, syn Malkijov, počuli slová, ktoré hovoril Jeremiáš všetkému ľudu: 2 Takto vraví Hospodin: Kto býva v tomto meste, zomrie mečom, hladom a morom, kto však vyjde k Chaldejcom, ostane nažive. Život mu ostane ako korisť a bude žiť. 3 Takto vraví Hospodin: Toto mesto bude určite vydané do moci vojska babylonského kráľa, a ten ho zaberie. 4 Nato kniežatá povedali kráľovi: Tohto muža treba vydať na smrť, lebo takto oslabuje ruky bojovníkov, ktorí ešte ostali v tomto meste, i ruky všetkého ľudu, keď im hlása také reči. Veď tento muž sa nesnaží o blaho tohto ľudu, ale o jeho skazu. 5 Kráľ Cidkija odpovedal: Ajhľa, máte ho v rukách; veď kráľ nezmôže nič proti vám. 6 Chytili teda Jeremiáša a hodili ho do cisterny kráľoviča Malkiju, ktorá je na nádvorí stráže. Jeremiáša spustili na povrazoch. V cisterne nebolo vody, ale len bahno, a Jeremiáš sa ponoril do bahna. 7 Kúšijec, eunuch Ebed-Melech, ktorý bol práve v kráľovskom paláci, počul, že Jeremiáša uvrhli do cisterny, kým kráľ bol v Benjamínskej bráne. 8 Ebed-Melech vybehol z kráľovského paláca a povedal kráľovi: 9 Pane môj, kráľ, tí mužovia veľmi zle naložili s prorokom Jeremiášom, keď ho hodili do cisterny. Umrie tam hladom, lebo už niet chleba v meste. 10 Vtedy kráľ rozkázal Kúšijcovi Ebed-Melechovi: Vezmi si odtiaľto troch chlapov a vytiahni proroka Jeremiáša z cisterny skôr, ako umrie. 11 Ebed-Melech si vzal chlapov, vošiel do kráľovského paláca, do miestnosti pod pokladnicou, vzal si odtiaľ staré a zodraté handry a spustil ich Jeremiášovi po povrazoch do cisterny. 12 Kúšijec Ebed-Melech povedal Jeremiášovi: Polož si staré a zodraté handry pod pazuchy pod povrazy; Jeremiáš urobil tak. 13 Potom ho vytiahli povrazmi z cisterny a Jeremiáš ostal na nádvorí strážnice.
Pravda je nebezpečný majetok. Všetci ju chceme vlastniť a nechceme, aby ju vlastnil niekto iný. V dejinách Izraela boli ľudia, ktorých si Pán Boh vyvolil, aby oznamovali Jeho pravdu. Proroci poukazovali na to, že tá naša „pravda“ môže mať aj nejaké nedostatky, ba že sa vôbec nemusí páčiť Hospodinovi. Hospodin stvoril, viedol a riadil izraelský národ. Jasne mu vyjadroval ústami prorokov Svoju vôľu a predstavu o ich živote, nabádal ich, aby Ho poslúchali, aby robili, čo im odporúčal, aby ich mohol požehnať a mohli sa mať dobre. Vždy im oznámil, čo sa stane, ak Ho neposlúchnu. Miesto poslušnosti však Božích poslov radšej umlčiavali. Buď ich zabili, alebo inak trápili, len aby nemuseli počúvať „cudziu pravdu“. Vedeckí pracovníci študujúci Starú Zmluvu dosvedčujú, že každé proroctvo, ktoré Pán Boh oznámil, sa vyplnilo. Do poslednej bodky. Dnes ani my, kresťania, nechceme prijať Božiu pravdu – podobne, ako v časoch Starej Zmluvy. Usilujeme sa o umlčanie tých, ktorí majú iný názor ako je ten náš, hoci je možno bližšie Božej vôli a Písmu Svätému. Nepomáha to!!! Pán Boh je však vlastníkom pravdy, a nie my. Ako to povedal Pán Ježiš: „Ja som Cesta, Pravda a Život.“ Božia vôľa sa vždy zrealizuje – komu na úžitok, komu na škodu…
Modlitba: Ďakujeme Ti, Bože, za Tvoju pravdu, hoci sa nám občas nepáči. Odpusť, že niekedy útočíme na tých, ktorých vedie Tvoj Duch. Prosíme, uč nás vnímať Ho a odovzdávať Jeho pravdu! Veď je napísané, že máme horliť, aby sme prorokovali… Amen.
Pieseň: ES 595
Autor: Soňa Šimková
Ja som, Hospodin, iného niet. Utváram svetlo a tvorím tmu. Pôsobím blaho a tvorím biedu. Ja, Hospodin, to všetko tvorím. Izaiáš 45,6-7
A Pán nech vedie vaše srdcia k Božej láske a ku Kristovej trpezlivosti. 2.Tesaloničanom 3,5
Lukáš 22,49-53 :: Modlíme sa za: Žibritov (Ho)
