Zamyslenie na deň 6.11.2016

24. nedeľa po Svätej Trojici
Ajhľa, teraz je čas veľmi príhodný; ajhľa, teraz je deň spasenia! 2.Korintským 6,2


RÍMSKYM 14,7-9

7  Nikto z nás totiž nežije sebe a nikto sebe neumiera.   8  Lebo ak žijeme, Pánovi žijeme, ak umierame, Pánovi umierame. A tak či žijeme, či umierame, Pánovi sme.   9  Veď práve na to Kristus umrel a ožil, aby panoval aj nad mŕtvymi aj nad živými.


Patrím naozaj Kristovi? Kresťan žije Kristovi, kresťan umiera Kristovi, kresťan patrí Kristovi za každých okolností. Teda, tak by to malo byť. Lebo tak to hovorí Božie Slovo. Táto požiadavka je absolútna. – – Náš Boh je absolútny a koná absolútne. On je „jeden Boh a Otec všetkých, ktorý je nad všetkými, skrze všetkých a vo všetkých“ (Ef 4,6). Jeho Syn „za všetkých umrel, aby tí, čo žijú, nežili viac sebe, ale Tomu, kto za nich umrel a vstal z mŕtvych“ (2Kor 5,15). On nám dal život, On sa o nás stará, On nás vyslobodil z hriechu a vytrhol nás z moci smrti. On nám dal všetko, čo pre život potrebujeme. Preto aj od nás môže žiadať všetko. – – Nám sa veľmi ťažko počúva, že nie sme sami svoji, že nemáme všetko vo svojich rukách, že máme byť niekomu vďační, alebo že sme povinní niečo robiť. Ale je to tak. A Ten, ktorý nám dal všetko, to môže od nás žiadať. Lebo Mu patríme. Otázkou je, či si to uvedomujeme a či podľa toho aj žijeme. Je pravda, že nie je ľahké naplniť Božie požiadavky. Veď žijeme vo svete, v ktorom nás všeličo ovplyvňuje a obmedzuje. Ale máme sa o to čo najviac snažiť. Je to naša kresťanská úloha. Vo všetkom patriť Kristovi. Veď je napísané: „A čo činíte slovom alebo skutkom, všetko čiňte v mene Pána Ježiša; a ďakujte Bohu Otcu skrze Neho“ (Kol 3,17).
Autor: Peter Ján Soták
Pieseň: ES 457


Boh každé dielo privedie na súd, i každú tajnú vec, či je dobrá alebo zlá. Kazateľ 12,14

Ale keď príde Syn človeka, či nájde vieru na zemi? Lukáš 18,8


LUKÁŠ 17,20-24(25-30) :: ŽALM 90 :: MODLÍME SA ZA: VÄZENSKÚ MISIU