Zamyslenie na deň 4.9.2017

4.Mojžišova 13,1-3.17-33

Hospodin hovoril Mojžišovi: 2 Pošli mužov preskúmať Kanaán, ktorý dám Izraelcom. Pošlite po jednom mužovi z každého otcovského kmeňa. Nech je každý z nich kniežaťom. 3 Mojžiš ich poslal z Páránskej púšte na pokyn Hospodinov. Všetci mužovia boli náčelníkmi Izraelcov.

17 Keď ich Mojžiš posielal preskúmať Kanaán, povedal im: Vystúpte do Negebu, potom vystúpte na pohorie 18 a obzrite si krajinu, aká je, i ľud, ktorý ju obýva, či je silný a či slabý, či ho je málo a či mnoho; 19 aká je krajina, v ktorej býva, či v táboroch či v pevnostiach; 20 aká je tam pôda, žírna alebo planá, či sú v nej stromy alebo nie. Vzmužte sa a vezmite z plodín krajiny! Bolo to v období, keď dozrievalo skoré hrozno. 21 Vystúpili a preskúmali krajinu od púšte Cín až po Rechób, smerom k Chamatu. 22 Vystúpili do Negebu, prišli do Chebrónu, a tam bol Achíman, Šéšaj a Talmaj, potomkovia Anákovi. Chebrón bol vystavený sedem rokov pred egyptským Cóanom. 23 Keď prišli k údoliu Eškól, odťali tam letorast s hroznovým strapcom a niesli ho dvaja na drúku; niesli i niekoľko granátových jabĺk a niekoľko fíg. 24 Toto miesto sa volalo Nachal-Eškól – pre strapec, ktorý tam Izraelci odrezali. 25 Po štyridsiatich dňoch sa vrátili z prieskumu krajiny. 26 Šli, až prišli k Mojžišovi a Áronovi i k celému zboru Izraelcov, na púšť Párán do Kádeša; podali im i celému zboru správu a ukázali im ovocie krajiny. 27 A rozpovedali mu: Prišli sme do krajiny, do ktorej si nás poslal. Naozaj oplýva mliekom a medom. Toto je jej ovocie. 28 Ibaže ľud, ktorý obýva krajinu, je mocný a mestá má opevnené a veľmi veľké. Ba aj potomkov Anákových sme tam videli! 29 Amalekijci bývajú v kraji Negeb; Chetejci, Jebúsejci a Amorejci bývajú na pohorí a Kanaánci bývajú pri mori a pri brehu Jordánu. 30 Avšak Káléb utišoval ľud, reptajúci proti Mojžišovi, a hovoril: Smelo vystúpme hore a zaberme krajinu, lebo ju určite premôžeme. 31 No mužovia, ktorí s ním vystúpili hore, hovorili: Nemôžeme vystúpiť hore k ľudu, lebo je mocnejší ako my. 32 A pustili medzi Izraelcov zlý chýr o krajine, ktorú preskúmali: Krajina, ktorou sme prešli, aby sme ju preskúmali, je krajina, ktorá zožiera svojich obyvateľov, a všetok ľud, ktorý sme v nej videli, je obrovského vzrastu. 33 Tam sme videli obrov, Anákovcov z obrov, pripadali sme si vo vlastných očiach ako kobylky a takými sme sa zdali aj im.


Nebojte sa! Určite ste už zažili situáciu, že ste mali niečo naplánované, alebo vás niečo čakalo – skúška, pohovor… Nevedeli ste, ako to dopadne a pýtali ste si od Pána Boha odpoveď. On odpovedal jasne a konkrétne. Hovoril k vám a mali ste počúvať a reagovať podľa toho, čo vám povedal, pretože Boh chce pre človeka len to najlepšie. Avšak aká je realita? Naozaj počúvame? Spravili sme naozaj to, čo On od nás žiadal? Veď aj izraelský národ mal dôverovať Hospodinovi, ktorý ich chcel voviesť do zasľúbenej krajiny. Ale – ako sme čítali v texte – niektorí z vyzvedačov začali roznášať chýr o krajine a pochybovať. Hovorili: „Prišli sme do krajiny, do ktorej si nás poslal. Naozaj oplýva mliekom a medom. Toto je jej ovocie. Ibaže ľud, ktorý obýva krajinu, je mocný a mestá má opevnené a veľmi veľké.“ Áno, vyznali, že na jednej strane je krajina úrodná, ktorá oplýva medom a mliekom podľa Božieho zasľúbenia, avšak je tu jedno – ALE! Býva tam ľud, ktorý je nadrozmerný a Izraelci si pripadali pri nich ako ľahko premožiteľný hmyz. Aj my sme im často podobní. Bojíme sa pustiť do vecí, ktoré sa nám zdajú ťažké a náročné, hoci nás k nim povoláva sám Boh. Avšak skúsme si odpovedať: Čo je s Bohom nemožné?! Verme Jeho slovu, zasľúbeniam a nebojme sa vykročiť na cestu s Pánom vo viere!
Autor: Ondrej Šoltés
Pieseň: ES 497


Izraelci, každý muž a žena, ktorých ponúkalo srdce doniesť na všetku prácu to, čo prikázal Hospodin konať skrze Mojžiša, doniesli dobrovoľný dar Hospodinovi. 2.Mojžišova 35,29

Dávajte a bude vám dané. Mieru dobrú, natlačenú, natrasenú a vrchom nasypanú dajú vám do lona; lebo akou mierou meriate, takou vám bude namerané. Lukáš 6,38


Matúš 9,27-34 :: MODLÍME SA ZA: Pukanec (Dn)