Podcast: Play in new window | Download (Duration: 5:31 — 5.1MB)
Odoberaj podcast: Spotify | RSS | More
1.Korinťanom 14,12-25
12 Tak aj vy, keďže sa horlivo usilujete o duchovné dary, usilujte sa oplývať tým, čo slúži cirkvi na rast. 13 Preto ten, kto hovorí jazykmi, nech sa modlí, aby vykladal. 14 Lebo ak sa modlím jazykmi, modlí sa môj duch, ale moja myseľ je bez ovocia. 15 Čo teda? Budem sa modliť duchom, ale budem sa modliť aj mysľou. Budem spievať chválospevy duchom, ale budem spievať aj mysľou. 16 Lebo ak dobrorečíš duchom, ako potom môže jednoduchý človek na tvoje vďakyvzdanie povedať: „Amen!“? Veď nevie, čo hovoríš. 17 Ty síce krásne dobrorečíš, ale iný sa tým nebuduje. 18 Ďakujem Bohu, že viac hovorím jazykmi ako vy všetci; 19 v cirkvi však chcem radšej prehovoriť päť zrozumiteľných slov, aby som aj iných poučil, než povedať desaťtisíc slov nezrozumiteľným jazykom. 20 Bratia, nebuďte pri usudzovaní ako deti, v zle buďte maličkí, no pri usudzovaní buďte dokonalí. 21 V Zákone je napísané: Cudzími jazykmi a perami cudzincov budem hovoriť k tomuto ľudu, no ani tak ma nepočúvnu, hovorí Pán. 22 A jazyky sú znamením nie pre veriacich, ale pre neveriacich, kým proroctvo je nie pre neveriacich, ale pre veriacich. 23 Keby sa teda celá cirkev zišla na tom istom mieste a všetci by hovorili jazykmi a prišli by tam jednoduchí ľudia alebo neveriaci, nepovedali by, že šaliete? 24 Keby však všetci prorokovali a vošiel by niekto neveriaci alebo jednoduchý človek, všetci by ho usvedčovali, všetci posudzovali. 25 Skryté veci jeho srdca sa stanú zjavnými, a tak padne na tvár, bude sa klaňať Bohu a vyznávať: „Naozaj je Boh medzi vami!“
Evanjelium je smerodajné. Jedným z problémov v mladej korintskej cirkvi bolo „hovorenie jazykmi“. Jav, ktorý sa objavuje aj v dnešných cirkevných spoločenstvách. Snáď bol podnietený tým, že hovorenie jazykmi bolo znakom skutočného obrátenia a prijatia Ducha Svätého. Ale (podľa môjho osobného uvažovania) v Korinte to mohla byť aj skutočnosť, že kresťanmi sa stávali predovšetkým pohania, ktorí boli od detstva odchovaní v pohanských chrámoch. Možno v týchto pohanských chrámoch kňazi mnoho hovorili rečou, ktorej nikto nerozumel, ale ju považovali za svätú. A tak sa ju kresťania z pohanov snažili zaviesť aj do kresťanského spoločenstva. Ja som si tento jav porovnal aj so Svätodušnými sviatkami, kde je tiež reč o hovorení jazykmi. Ale tam išlo o zbližovanie, nie rozdeľovanie, tam si všetci znova začali rozumieť, hoci boli z rôznych národov a jazykov (Sk 2). Svätodušné sviatky považujem za opak babylonskej veže. Znakom kresťanstva je zbližovanie a vzájomne porozumenie, nie rozdeľovanie a „hovorenie“ rečou, ktorej nikto nerozumie. Pričom mám na zreteli apoštolovo porozumenie aj pre tento dar – s poznámkou, že slúži iba na budovanie seba a nie cirkvi; súkromia a nie spoločenstva. A v cirkvi teda hovorme radšej tých päť rozumných slov, ktoré budujú.
Modlitba: Duchu Svätý, vážime si všetky dary Tvojej milosti a múdrosti, ktoré slúžia na budovanie pravdy. Ďakujeme, že si z nich udelil aj každému z nás. Veď nás Svojou mocou a láskou po cestách života a viery, aby sme tieto dary využívali na budovanie našej cirkvi aj nášho cirkevného zboru, aj spoločenstva našich rodín. Amen.
Pieseň: ES 280
Autor: Jozef Grexa st.
Hospodin odpovedal: „Ja sám pôjdem s vami a privediem vás k odpočinku.“ 2.Mojžišova 33,14
Tak ostáva sobotný odpočinok pre Boží ľud. Hebrejom 4,9
Lukáš 6,27-35 • Modlíme sa za: Párnica (LOS)
