Zamyslenie na deň 31.8.2017

4.Mojžišova 11,1-23

Keď sa ľud nahlas žaloval Hospodinovi, že sa mu zle vodí, Hospodin to počul, vzplanul hnevom, vzbĺkol proti nim oheň Hospodinov a strávil koniec tábora. 2 Keď ľud kričal na Mojžiša, Mojžiš sa modlil k Hospodinovi a oheň zhasol. 3 I pomenovali toto miesto Tabéra – lebo oheň Hospodinov sa rozhorel proti nim. 4 Pozbiehaného ľudu, ktorý bol uprostred nich, sa zmocnila náramná žiadostivosť. Izraelci znovu plakali a vraveli: Kto nás nakŕmi mäsom? 5 Spomíname si na ryby, ktoré sme jedávali v Egypte zadarmo, na uhorky, dyne, pór, cibuľu a na cesnak. 6 Avšak teraz vyschla naša sila, nemáme nič pred očami okrem manny. 7 Manna bola ako koriandrové semeno a mala vzhľad bdéliovej živice. 8 Ľudia chodili hore-dolu, zbierali ju a mleli na mlynčeku alebo tĺkli v mažiari, varili v hrnci a pripravovali z nej koláče; mala chuť ako pečivo s olejom. 9 Keď v noci padala rosa na tábor, padala naň manna. 10 Keď Mojžiš počul ľud plakať, rodinu za rodinou, každého pri vchode do jeho stanu, veľmi vzbĺkol hnev Hospodinov; Mojžišovi sa to však nepáčilo. 11 Vtedy Mojžiš povedal Hospodinovi: Prečo zle nakladáš so svojím služobníkom a prečo som nenašiel milosť v Tvojich očiach, že si uvalil na mňa ťarchu všetkého tohto ľudu? 12 Či som ja počal všetok tento ľud? Alebo či som ho ja zrodil, keď hovoríš: Ako pestún nosí dojča, nes ho vo svojom náručí do krajiny, ktorú som prísahou zasľúbil jeho otcom? 13 Odkiaľ mám vziať mäso, aby som mohol dať všetkému tomuto ľudu? Veď mi s plačom vravia: Daj sa nám najesť mäsa! 14 Ja sám nevládzem znášať všetok tento ľud, lebo mi je priťažký! 15 Ak takto nakladáš so mnou, tak ma celkom zabi, ak som našiel milosť v Tvojich očiach, nech nevidím svoje nešťastie.16 Vtedy Hospodin riekol Mojžišovi: Zhromaždi mi sedemdesiat mužov zo starších Izraela, o ktorých vieš, že sú staršími ľudu a jeho hodnostármi, a priveď ich k stánku stretania, aby sa tam s tebou postavili. 17 Potom zostúpim, budem sa tam s tebou zhovárať a vezmem niečo z ducha, ktorý je na tebe, a vložím ho na nich; i ponesú s tebou bremeno ľudu a nebudeš ho znášať sám. 18 Ľudu povedz: Posväťte sa na zajtrajšok. Budete jesť mäso, lebo ste s plačom nahlas hovorili Hospodinovi: Kto nás nachová mäsom? Veď nám bolo dobre v Egypte. Hospodin vám dá mäsa a najete sa. 19 Nebudete jesť jeden deň, alebo dva dni, ani päť dní, ani desať dní, ani dvadsať dní, 20 ale po celý mesiac, kým ho nebudete mať vyše hlavy a nezhnusí sa vám, lebo ste pohrdli Hospodinom, ktorý je uprostred vás, a s plačom ste hovorili pred Ním: Prečo sme vôbec vyšli z Egypta? 21 Nato Mojžiš povedal: Šesťstotisíc peších má tento ľud, uprostred ktorého som ja, a Ty hovoríš: Dám im mäsa a budú jesť za mesiac! 22 Či sa má pre nich pozabíjať drobné stádo alebo rožný dobytok, aby im postačilo? Či sa majú pre nich pochytať všetky morské ryby, aby im postačilo? 23 Vtedy Hospodin riekol Mojžišovi: Či je ruka Hospodinova prikrátka? Teraz uvidíš, či sa ti splní moje slovo, alebo nie.


Deľba práce. Pán Boh nás stvoril pre spoločenstvo. Stáva sa, že sa sústredíme iba na slovo „ja“, „ja sám“, „ja to viem najlepšie“… Lenže aj taký velikán viery, aký bol Mojžiš, zistil, že každému raz dôjdu sily, nápady, možnosti, čas. Tam, kde končia ľudské sily, sa zväčša človek obracia na Boha. A Boh mu aj poradil: „Nájdi si spolupracovníkov.“ Ľahšie je niesť bremeno dvom, trojitý povraz sa nepretrhne, viac ľudí viac rozumu. To všetko dosvedčuje, aké je dôležité, mať a pestovať vzťahy a nájsť si tých, s ktorými budeme zdieľať svoj život, svoju službu. Ak ťa dnes čaká niečo dôležité, či náročné, neboj sa poprosiť o pomoc! Iste sú vedľa teba ľudia, ktorí dokážu to, na čo ty nestačíš, vedia, čo si ty zabudol, sú šikovní v tom, čo ty nevieš. Poprosiť o pomoc nie je prejavom slabosti, ale sily, pretože si to vyžaduje pokoru. A možno si ťa Pán Boh chce dnes použiť, aby si pomohol tým, ktorí to potrebujú. Ak sa práca správne rozdelí, všetko ide ľahšie. – – Jeden druhého potrebujeme, preto dnes ďakuj: Vďaka Ti, Bože, za všetkých ľudí, ktorých si mi poslal do cesty a ktorí mi pomáhajú, daj mi do života ľudí, ktorí budú dopĺňať, čo mne chýba a aj mňa si použi pri tých, ktorí to potrebujú! Lebo máme splniť Tvoj príkaz: jedni druhých bremená neste. To chcem dnes konať, tak ako ma k tomu povolávaš.
Autor: Martina Gdovinová
Pieseň: ES 370


Všetci, ktorí Ťa opúšťajú, vyjdú na hanbu, lebo opustili Hospodina, žriedlo živej vody. Jeremiáš 17,13

Poďte, lebo už je všetko hotové! Lukáš 14,17


1.Petra 5,1-5 :: MODLÍME SA ZA: Pribylina (Lo)