Podcast: Play in new window | Download (Duration: 5:15 — 4.8MB)
Odoberaj podcast: Spotify | RSS | More
JEREMIÁŠ 36,20-32
20 Oni však odišli ku kráľovi na nádvorie paláca, zvitok dali uložiť v miestnosti štátneho pisára Élíšámu a všetko to dôverne oznámili kráľovi. 21 Kráľ poslal Jehúdiho, aby doniesol zvitok. Ten ho doniesol zo siene štátneho pisára Élíšámu a Jehúdí ho prečítal nahlas pred kráľom a pred všetkými kniežatami, ktoré stáli okolo kráľa. 22 Bolo to v deviatom mesiaci; kráľ práve sedel v zimnom paláci a na ohnisku pred ním horel oheň. 23 Akonáhle Jehúdí prečítal tri-štyri stĺpce, kráľ ich odrezal pisárskym nožom a hodil do ohňa na ohnisku, kým nezhorel celý zvitok. 24 A ani kráľ, ani jeho služobníci, ktorí počuli všetky tie slová, sa nezľakli, ani si neroztrhli šaty. 25 Ani keď Elnátán, Delaja a Gemarja naliehali na kráľa, aby nepálil zvitok, neposlúchol ich. 26 Potom kráľ rozkázal kráľovičovi Jerachmeélovi a Serajovi, synovi Azíéovmu, a Šelemjovi, synovi Abdiélovmu, aby chytili pisára Bárúcha i proroka Jeremiáša, ale Hospodin ich ukryl. 27 Keď kráľ spálil zvitok a slová, ktoré Bárúch napísal podľa Jeremiášovho diktovania, takto zaznelo slovo Hospodinovo Jeremiášovi: 28 Vezmi si znova iný zvitok a napíš naň všetky predošlé slová, ktoré boli na prvom zvitku, čo judský kráľ Jojákím spálil. 29 A o judskom kráľovi Jojákímovi povedz: Takto vraví Hospodin: Ty si spálil tento zvitok a povedal si: Prečo si naň napísal: Istotne pritiahne babylonský kráľ a zničí túto krajinu a vykynoží v nej ľud i zvieratá? 30 Preto takto vraví Hospodin o judskom kráľovi Jojákímovi: Nebude mať potomka, ktorý by sedel na tróne Dávidovom, a jeho mŕtvolu vyhodia vo dne na horúčavu a v noci na mráz. 31 A potrestám ho na jeho potomstve i na jeho služobníkoch pre ich vinu a privediem na nich, na obyvateľov Jeruzalema a na ľudí Judska, všetku pohromu, ktorú som im predpovedal, aj keď nechceli počúvať. 32 Nato vzal Jeremiáš iný zvitok, dal ho pisárovi Bárúchovi, synovi Nérijovmu, a ten napísal podľa Jeremiášovho diktovania všetky slová knihy, ktorú spálil judský kráľ Jojákím. A bolo k nim pripojených ešte mnoho podobných slov.
Je najlepšia obrana útok? Niektorí ľudia, ak počujú kritiku, zaútočia. Pýtajú sa: „Vieš, kto som? Nemáš úctu k môjmu postaveniu, k funkcii, k môjmu veku?“ Podobne reagoval aj judský kráľ. Proroctvo, ktoré predtým pohlo inými, zasiahlo aj jeho, ale nechcel si to pripustiť. Miesto rozmýšľania nad kritikou, zaútočil. Kritické slová spálil a najradšej by také niečo urobil aj s ich autorom, Jeremiášom. No Slovo od Boha nie je možné umlčať ani zničiť. Úprimne – počúvať Jeho proroctvo nie je ľahké. Nie je príjemné, ani pekné, nepohladí vám dušu… skôr vám spôsobí nepokoj. A predsa si Jeremiáš myslí, že je dôležité počuť ho a Božie slová, po tom, čo mu On zachráni život, spisuje znova. S proroctvami je to tak: Boh nám niečo hovorí a čaká na reakciu. Čaká, že s hriechom niečo budeme robiť, že sa s ním vysporiadame, kým nás jeho následky nezastihnú ako povodeň. A vysporadúvame sa s nimi nie raz, ale pravidelne. Mohutnosť dosahu hriechu vidíme na kríži. Tento pohľad je podobný, ako Jeremiášovo proroctvo. Nie je príjemný, ani pekný, veď vidieť muža na kríži vám nepohladí dušu. Namiesto toho vás to môže hlboko znepokojiť. A predsa, aj za jedným aj za druhým je jediný Boží motív – láska: „Vráťte sa ku mne! Nútiť vás nemôžem. Ale moja láska k vám je dôvodom, prečo tú výzvu opakujem…“
Autor: Zuzana Bielená
Pieseň: ES 245
Jeho vláda je večná vláda a nepominie, Jeho kráľovstvo nezanikne. Daniel 7,14
Lebo Boh za dobré uznal, aby v Ňom prebývala všetka plnosť a aby Ním zmieril so sebou všetko, aj čo je na zemi aj čo je v nebesiach, a priniesol pokoj v krvi Jeho kríža. Kolosenským 1,19-20
VEĽPIESEŇ 8,4-7 :: MODLÍME SA ZA: PARTIZÁNSKE (PO)
