Zamyslenie na deň 24.2.2018

5.Mojžišova 34,1-12

1 Potom vystúpil Mojžiš z Moábskych stepí na vrch Nebó – vrchol Pisgy – naproti Jerichu, a Hospodin mu ukázal celú krajinu Gileád až po Dán, 2 i celú krajinu Naftálí, i krajinu Efrajima a Menaššeho a celý kraj Júdov až po Západné more, 3 aj Negeb a Okolie Jordánu, údolie Jericha, Mesta paliem – až po Cóár. 4 A Hospodin mu riekol: Toto je krajina, ktorú som prísahou zasľúbil Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi, keď som povedal: Tvojmu potomstvu ju dám. Dovolil som ti uvidieť ju na vlastné oči, avšak do nej nevojdeš. 5 Potom služobník Hospodinov Mojžiš zomrel tam v Moábsku podľa slova Hospodinovho. 6 A On ho pochoval v údolí Moábska naproti Bét-Peóru. Avšak do dnešného dňa nikto nevie o jeho hrobe. 7 Mojžiš mal stodvadsať rokov, keď zomrel. Jeho oči neoslabli, ani jeho životná sila nezmizla. 8 Izraelci oplakávali Mojžiša tridsať dní na Moábskych stepiach. Tým sa vyplnili dni smútočného kvílenia za Mojžišom. 9 Józua, syn Núnov, bol plný ducha múdrosti – lebo Mojžiš na neho skladal ruky – Izraelci ho poslúchali a konali tak, ako Hospodin prikázal Mojžišovi. 10 Avšak v Izraeli už nepovstal prorok podobný Mojžišovi, s ktorým by sa Hospodin stýkal tvárou v tvár, 11 podobný pri všetkých znameniach a zázrakoch, ktoré ho Hospodin poslal konať v Egypte pred faraónom a pred všetkými jeho služobníkmi i celou jeho krajinou, 12 a pri všetkých prejavoch moci, pri všetkých veľkých a strašných skutkoch, ktoré Mojžiš konal pred očami celého Izraela.


Boh je milujúci a zároveň spravodlivý. „Nevojdeš“ znie znovu. Nevzdal Mu chválu. Jeden skrat a je tu aj spravodlivý trest. „Učinil som to, aby si ju videl svojimi očami, ale ta nevojdeš“ (v.4). Z celého miliónového národa do zasľúbenej krajiny vošli len dvaja – Józua a Káleb. Všetko bolo už dávno pripravené, no rozhodol postoj srdca. Otcovia zažili nepredstaviteľné Božie vedenie, ktoré sa už viac nezopakovalo. Vyslobodenie z otroctva, prechod cez Červené more, voda a potrava na púšti a mnoho iných zázrakov. Napriek tomu do zasľúbenej zeme vošli až ich deti a dvaja verní. Mojžišova generácia sa stále obzerala do svojej minulosti, Józuova sa dívala do svojej budúcnosti. Hoci zažili nádherné Božie vedenie, postoj srdca sa nezmenil. Na jednej strane Józua, Káleb a generácia detí. Na druhej strane púšť a hroby otcov. Aj jedným, aj druhým sa ponúkalo rovnaké posolstvo zasľúbenej zeme. Jednej generácii zaznelo: „Nevojdeš.“ Cez toto rozhodnutie sa nedá prejsť ani sa nedá obísť. Ani Mojžiš nedostal výnimku. V Novej zmluve znie podobne: „Zanecháva sa vám váš dom pustý.“ Bohoslužba fungovala ešte ďalších asi 40 rokov. Len si nik nevšimol, že už tam nebol Boh. Znovu bolo len plno rečí. Boh vidí postoj srdca a ten v konečnom dôsledku rozhoduje. Na jednej strane sa teším, že vošla generácia detí. Na druhej strane je mi smutno, že generácia otcov skončila na púšti.
Autor: Miloš Paštrnák
Pieseň: ES 685


Umy si srdce od zla, Jeruzalem, aby si sa zachránil. Dokedy budeš prechovávať v sebe svoje nešľachetné úmysly? Jeremiáš 4,14

Preto odložte všetku nečistotu a všetko množstvo zlosti a s tichosťou prijímajte vštepované slovo, ktoré má moc spasiť vaše duše. Jakub 1,21


Rímskym 6,12-18 :: Modlíme sa za: Pukanec (Dn)

#ECAV #zamyslenia #MoS #TesnouBranou #modlitby