Zamyslenie na deň 23.2.2018

5.Mojžišova 33,1-5.26-29

1 Toto je požehnanie, ktorým Boží muž Mojžiš požehnal Izraelcov pred svojou smrťou: 2 Riekol: Hospodin prišiel zo Sinaja a zažiaril im zo Séíru, zjavil sa v jase od vrchu Párán a prišiel od Meríby pri Kádeši, po jeho pravici bol planúci oheň. 3 Vskutku miluješ svoj ľud. Všetci jeho svätí sú v Tvojej ruke, kladú sa k Tvojim nohám, budú sa učiť z Tvojich slov. 4 Mojžiš nám dal zákon ako vlastníctvo zboru Jákobovho. 5 V Ješurúne povstal kráľ, keď sa predáci ľudu zišli spolu s kmeňmi Izraela.

26 Niet takého, ako je Boh Ješúrúnov, ženie sa po nebi na pomoc tebe vo svojej velebe po oblakoch. 27 Útočišťom je ti Boh odveký a dolu vládnu večné ramená. On zahnal pred tebou nepriateľa a riekol: Vyhub! 28 Preto prebýva Izrael v bezpečí, prameň Jákobov je osobitne v krajine obilia a muštu a z jeho neba kvapká rosa. 29 Blahoslavený si, Izrael! Kto ti je podobný? Ľud, zachránený Hospodinom; On je tvojím ochranným štítom, tvojím slávnym mečom! Lichotiť ti budú tvoji nepriatelia, ty však budeš kráčať po ich výšinách.


Končí sa príbeh jedného muža. Hospodin mu povedal, že zomrie a on sa nevzpieral. Ide k svojmu Bohu. Preniesol sa cez všetko príkorie, ohováranie, osočovanie a prichádza s požehnaním. Ak Hospodin žehná, nemôže ináč ani Jeho služobník. Odchádza jeden z najpokornejších ľudí.– – Len veľmi málo ľudí pozná hodinu svojho odchodu. Pre mnohých je to hodina strachu, pre Mojžiša je to odchod domov. Rozumie Božiemu srdcu – žil v Jeho blízkosti. Nemôže ináč. Boh je plný požehnania a to najdôležitejšie si vždy nechávame na koniec. „Ako veľmi miluje ľudí! Všetci Jeho svätí sú v Tvojej ruke a oni sa kladú k Tvojim nohám. Každý si odnáša úžitok z Tvojich rečí“ (v.3). „Lebo tak Boh miloval svet“…, je voľným pokračovaním tohto verša. Nezlomil ho hriech, nezlomila ho neposlušnosť ľudí, ktorým slúžil. Ani vzbura. Ba dokonca prosil za tých, ktorí mu ublížili. A tak Boh nevyhladil tento národ. – – Istý misionár v Afrike kázal v jednej dedinke celý život, no nemalo to veľký úspech. V čase smrti sa k nemu zhromaždil celý kmeň. Spýtal sa náčelníka, prečo sú všetci pri ňom. Ten mu odpovedal – až hodina smrti ukáže, či to, čo si kázal, je pravdivé. Keď zomrel, kmeň požiadal misijnú stanicu o ďalšieho misionára a mohol vzniknúť nový zbor. Na vlastné oči videli, čo sa odohrávalo v srdci umierajúceho a uverili. To, čo rozsieval, aj zožal.
Autor: Miloš Paštrnák
Pieseň: ES 695


Tento úbožiak volal, Hospodin ho počul a pomohol mu zo všetkých jeho súžení. Žalm 34,7

Blahoslavení žalostiaci, lebo oni potešenia dôjdu. Matúš 5,4


Židom 2,11-18 :: Modlíme sa za: Svätý Jur (Ba)

#ECAV #zamyslenia #MoS #TesnouBranou #modlitby