Zamyslenie na deň 24.10.2019

Jób 4,1-21

1 Tu sa Elífaz Témanský ujal slova a povedal: 2 Znesieš to, ak sa pokúsim hovoriť? Ale kto by sa vládal zdržať slov? 3 Hľa, ty si mnohých poúčal a upevňoval si ochabnuté ruky. 4 Kto sa potkýnal, toho dvíhali tvoje slová, a podlomené kolená si posilňoval. 5 Keď to teba teraz stíha, ty si zmorený, keď sa to teba dotýka, si zdesený. 6 Nedá ti dôveru tvoja bohabojnosť a nie ti je nádejou bezúhonnosť tvojich ciest? 7 Rozpomeň sa, kto kedy nevinný zahynul a kde boli zničení čestní ľudia. 8 Nakoľko som videl: tí, čo neprávosť orali a rozsievali biedu, museli ju aj žať. 9 Zhynú od dychu Božieho a zaniknú závanom Jeho hnevu. 10 Rev leva, hlas šelmy i zuby levíčat sa zlomia. 11 Lev zhynie bez koristi, mláďatá levice sa rozpŕchnu. 12 Slovo sa prikradlo ku mne, sluch môj začul z neho šepot. 13 V myšlienkach z nočných videní, keď tvrdý spánok padá na ľudí, 14 zachvátil ma strach i chvenie, všetky moje kosti zachveli sa strachom; 15 vánok mi prebehol tvárou, zježili sa mi vlasy na tele. 16 (Ktosi) zastal, nerozoznal som jeho výzor; pred mojím zrakom mihla sa postava, začul som tichučký hlas: 17 Či môže byť človek spravodlivý pred Bohom, a či je muž čistý pred svojím Tvorcom? 18 Veď svojim sluhom nedôveruje i svojim anjelom vytýka chyby. 19 Tým viac obyvateľom hlinených domov, čo v prachu majú svoj základ; rozmliaždia ich skôr než mole; 20 od rána do večera ich rozbijú; nik ani nezbadá, už hynú naveky! 21 Zaiste, keď im vytrhnú stanové kolíky, umierajú, ale bez múdrosti.


Podľa seba súdim teba. Ako rýchlo dokážeme vynášať súdy o druhých na základe nášho vlastného poznania?! Možno podobne, ako Elifaz so svojimi priateľmi obviňuje Jóba, že utrpením neprechádza len tak, pre nič za nič… Určite musel zhrešiť, previniť sa proti Bohu… Vo svojej reči chce vysvetliť situáciu, v ktorej sa Jób nachádza, z pohľadu svojich vlastných skúseností. Jeho konštatovanie možno zhrnúť do motta: „Videl som…“ (4,8; 5,3.27). Nuž, čo sme videli, môže byť pravdivé, pokiaľ sa to týka nás samých, ale môže byť klamlivé, keď z pohľadu svojich skúseností chceme urobiť všeobecné závery, pretože životná cesta každého človeka prebieha inak. Aj reč Elifaza a jeho priateľov obsahuje samé poznané pravdy, ale problém ani tak nespočíva v tom, čo Jóbovi priatelia vedeli, ako v tom, o čom nevedeli: totiž o Božom vyššom zámere, ktorý vidíme v povolení Satanovi, aby ranil Jóba na tom najcitlivejšom mieste: na majetku, deťoch a zdraví. Keď sa rozprávame s inými, keď s nimi súcitíme v ich ťažkom položení, vyvarujme sa toho, aby sme sa podľa mnohých poznaných právd stavali do pozície sudcu! Majme na pamäti slovo Ježišovo: „Nesúďte a nebudete súdení!“ Apoštol Pavel pripomína, že ľudské poznanie je len čiastočné. Preto aj naše ľudské posudzovanie by malo byť len pomocné, dočasné a malo by sa dať ľahko zmeniť. Sme ochotní na základe nového poznania Božieho Slova zmeniť svoje zámery?
Modlitba: Odpusť, Bože, naše rýchle súdy. Daj nám srdce ochotné zastaviť sa a pýtať Teba. Srdce ochotné dať situácie do Tvojich rúk, veď Ty jediný si tým správnym sudcom. Amen.
Pieseň: ES 551
Autor: Jozef Havrila st.


Človeku dovolil si skákať po našej hlave, vošli sme do ohňa i do vody, ale si nás vyviedol k hojnosti. Žalm 66,12

Víťazstvo, ktoré premohlo svet, je naša viera. 1.Jána 5,4


Galatským 5,13-18 :: Modlíme sa za: Žemberovce (Dn)