Podcast: Play in new window | Download (Duration: 7:58 — 7.3MB)
Odoberaj podcast: Spotify | RSS | More
Jób 2,11-3,26
2, 11 Keď sa traja Jóbovi priatelia dopočuli o všetkom nešťastí, ktoré ho zastihlo, prišli každý zo svojho miesta: Elífaz z Témánu, Bildad zo Šúachu a Cófar z Naamy. Dohovorili sa, že mu prídu vysloviť sústrasť a potešiť ho. 12 Keď pozdvihli zďaleka oči, nepoznali ho a vypukli v hlasný plač. Každý roztrhol svoj plášť a smerom k nebu trúsili prach na svoje hlavy. 13 Sadli si k Jóbovi na zem a ostali s ním sedem dní a sedem nocí, ale nikto neprehovoril k nemu slova, lebo videli, že jeho bolesť je veľmi veľká.
3, 1 Potom Jób otvoril ústa a preklial svoj deň. 2 Keď sa Jób ujal slova, povedal: 3 Nech zhynie deň, v ktorý som sa zrodil, i noc, ktorá riekla: Počal sa chlapec. 4 Nech je tmou ten deň, nech sa nepýta naň Boh zhora, nech sa nerozsvieti nad ním denný jas! 5 Nech si ho nárokuje tma a tieň smrti, nech spočíva na ňom temné mračno, nech ho prestrašujú denné zatmenia! 6 Onú noc nech zachváti temnota, nech sa nespojí s dňami roku a nech nepríde do počtu mesiacov! 7 Nuž nech je tá noc neplodná, nech nevstúpi do nej plesanie! 8 Nech ju prekľajú tí, čo preklínajú deň, schopní prebudiť aj Leviatana! 9 Nech sa zatmejú hviezdy za jej súmraku, nech čaká na svetlo, ktoré nepríde, nech neuzrie otvárať sa mihalnice úsvitu. 10 Lebo nezavrela pre mňa brány materského lona, pred očami mi biedu neskryla. 11 Prečo som nezomrel hneď pri narodení a neskonal hneď, keď som vyšiel z lona matky? 12 Prečo ma prijali kolená a prsia, ktoré som sal? 13 Teraz by som ležal a mal by som pokoj, spal by som, a tak odpočíval 14 spolu s kráľmi a radcami zeme, ktorí si stavali pyramídy, 15 alebo s kniežatmi, ktoré mali zlato, ktoré si striebrom napĺňali domy. 16 Alebo prečo nie som ako zahrabané nedochôdča, ako deti, ktoré neuzreli svetlo! 17 Tam prestávajú zúriť bezbožní, tam si odpočinú zo síl vyčerpaní. 18 Aj väzni sú tam na pokoji, nepočujú už hlas dozorcu. 19 Tam je malý i veľký, aj otrok je tam slobodný od svojich pánov. 20 Prečo dáva svetlo strápenému a život ľuďom so zatrpknutou dušou, 21 ktorí čakajú na smrť, ale neprichádza, ktorí sliedia po nej viac ako po skrytých pokladoch, 22 ktorí by sa radovali náhrobnému kameňu, tešili by sa, že už našli hrob 23 pre muža, ktorému je skrytá jeho cesta, ktorému Boh východisko zahradil? 24 Veď miesto jedla prichádza mi vzdychať, a môj nárek sa leje ako voda. 25 Lebo pred čím som sa strachom chvel, to ma zastihlo, a čoho som sa strachoval, to ide na mňa. 26 Nemám tíš, nemám pokoj, nemám odpočinok; prišiel nepokoj.
Ako sa správame, keď nás Boh vedie utrpením? Po ťažkých skúškach – strate majetku, detí, zdravia, po poburujúcich slovách svojej manželky – si Jób vylieva svoj žiaľ pred mlčiacimi priateľmi. Pýta sa: „Prečo?“ – a nenachádza odpoveď. Celá lamentácia 3. kapitoly akoby dosvedčovala, že Jóbovi chýba zmysel odovzdanosti do Božej vôle. Na jednej strane hovorí: „Pán Boh dal, Pán Boh vzal…“ a „či len dobré veci budeme prijímať od Hospodina…?“ A na strane druhej preklína deň svojho narodenia. Ale takí sme my, ľudia… Pokiaľ je náš život znesiteľný a vidíme východiská, skôr dôverujeme a sme odovzdaní do Božej vôle, ale keď na nás doľahne utrpenie celou svojou váhou a z nášho ľudského pohľadu nevidíme východisko, potom je to už o niečom inom… Vzor máme v Ježišovi, ktorý v situácii, ktorá bola omnoho ťažšia, než Jóbova, hovorí: „Teraz mi je duša rozrušená a čo povedať: Otče, zbav ma tejto hodiny?“ (Jn 12,27). A vo všetkom sa odovzdal do vôle Svojho Otca nebeského. – Otázky, ktoré Jób vyslovil, nie sú v protiklade ani s otázkami v Žalmoch 42 a 43. Aj tam zaznievajú otázky: „Prečo?“ Ale tam nachádzame aj odpoveď, ktorá vyjadruje postoj žalmistu v jeho súžení: „Očakávaj na Boha, lebo ešte ďakovať budem Jemu, spaseniu svojej tváre, svojmu Bohu!“ – Ako sa správame my, keď nás Boh vedie utrpením?
Modlitba: Bože, Ty vieš, ako si nás utvoril. Ty vieš o našich vnútorných zápasoch medzi starým Adamom a novým človekom. Ďakujeme, že nás napriek tomu miluješ a vedieš do neba. Amen.
Pieseň: ES 521
Autor: Jozef Havrila st.
Vráť sa teda pomocou svojho Boha, zachovávaj lásku a právo a očakávaj stále na svojho Boha! Ozeáš 12,7
Preto odložte všetku nečistotu a všetko množstvo zlosti a s tichosťou prijímajte vštepované slovo, ktoré má moc spasiť vaše duše. Jakub 1,21
Veľpieseň 8,4-7 :: Modlíme sa za: Želiezovce (Dn)
