Podcast: Play in new window | Download (Duration: 4:14 — 3.9MB)
Odoberaj podcast: Spotify | RSS | More
2. Kronická 34,1-7
1 Joziáš mal osem rokov, keď sa stal kráľom, a tridsaťjeden rokov kraľoval v Jeruzaleme. 2 Robil, čo bolo správne v očiach Hospodinových. Chodil po cestách svojho otca Dávida a neuchýlil sa napravo ani naľavo. 3 V ôsmom roku svojej vlády, ešte ako mladík, začal hľadať Boha svojho otca Dávida, a v dvanástom roku začal očisťovať Judsko a Jeruzalem od výšin, ašér, tesaných a liatych modiel. 4 Za jeho prítomnosti zrúcali oltáre baalov a posekali kadidlové oltáre, ktoré boli hore na nich. Ašéry, tesané a liate modly rozdrvil, rozomlel a roztrúsil na hroby tých, ktorí im obetovali. 5 Kosti kňazov spálil na oltároch, a tak očistil Judsko a Jeruzalem. 6 V okolí miest Menaššeho, Efrajima, Šimeóna až po Naftálího a v ich zrúcaninách 7 zbúral oltáre a ašéry, tesané modly rozbil na márne kusy, vysekal všetky kadidlové oltáre na celom území Izraela. Potom sa vrátil do Jeruzalema.
O zásadovosti a vernosti. Tí, ktorí poznali brata farára Janka Bakalára, vedeli, že miloval Tatry a dlhé turistické vychádzky do nespútanej prírody. Rád týmto spôsobom relaxoval, ak mu to umožňoval čas a neskôr – zdravotný stav. Raz však na jednej zo svojich tatranských pochôdzok zišiel z cesty a zablúdil. Už sa stmievalo, a tak si našiel úkryt v skalnej trhline, kde prečkal tmavú a mrazivú noc. Keď svitlo ráno, začal hľadať cestu, ktorá by ho priviedla späť domov. Zísť z cesty je nebezpečné, aj keď si veríme, že to zvládneme a nič sa nám nemôže stať. – – Judského kráľa, Joziáša, Biblia predstavuje ako panovníka oddaného Bohu, ktorý pevne kráčal po svojej životnej ceste a bol verný hodnotám svojich predkov. Úspech jeho dlhej vlády spočíval v tom, že sa vo svojich rozhodnutiach riadil Knihou zákona a rešpektoval ju. Robil to, čo Boh považoval za správne a ľud jeho príklad nasledoval. Držal sa svojich zásad a neuhol napravo ani naľavo – od raného detstva, keď sa stal kráľom, až do svojej smrti – po dlhých rokoch spravodlivej vlády. – – Ako je to s nami? Sme tiež zásadoví, pevní a neklátime sa celý život, aj keď sa zotmie..? V akej štrbine prečkám noc? Je to môj Boh? Vytrvajme, aj keď občas musíme „rozbiť“ nejaké tie modly! Stojí to za to.
Modlitba: Bože, ďakujem Ti za Tvoju svätosť! Odpusť, že z nej poľavujem, aby sa mi vo svete žilo ľahšie! Prenikaj ma Duchom Kristovým, nech chápem, že som občanom Tvojho kráľovstva a nech sa podľa toho aj správam! Amen.
Pieseň: ES 520
Autor: Emília Mihočová
Hospodin nezavrhne Svoj ľud pre Svoje veľké meno, lebo z vás chce mať Svoj ľud. 1.Samuelova 12,22
Veď ste spasení milosťou skrze vieru. A to nie je z vás, je to Boží dar. Efezanom 2,8
Ján 13,31-35 • Modlíme sa za: Rimavská Sobota (RiS)
