Zamyslenie na deň 23.11.2019

Matúš 25,31-46

31 Keď Syn človeka príde vo svojej sláve a všetci anjeli s Ním, posadí sa vtedy na trón svojej slávy. 32 I zhromaždia sa pred Neho všetky národy; a oddelí ich, ako pastier oddeľuje ovce od kozlov, 33 a postaví si ovce sprava, kozlov však zľava. 34 Vtedy povie Kráľ tým na pravici: Poďte, požehnaní môjho Otca, prijmite ako dedičstvo kráľovstvo, ktoré vám je pripravené od stvorenia sveta. 35 Lebo hladný som bol, a dali ste mi jesť; bol som smädný, a dali ste mi piť; prišiel som ako cudzinec, a prijali ste ma; 36 bol som nahý, a zaodeli ste ma; bol som nemocný, a navštívili ste ma; bol som vo väzení, a prišli ste ku mne. 37 Odpovedia Mu spravodliví: Pane, kedy sme Ťa videli hladného, a nasýtili sme Ťa, alebo smädného, a napojili sme Ťa? 38 a kedy sme Ťa videli ako cudzinca, a prijali sme Ťa? Alebo nahého, a zaodeli sme Ťa? 39 A kedy sme Ťa videli chorého alebo vo väzení, a prišli sme k Tebe? 40 Odpovie im Kráľ: Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili. 41 Potom povie aj tým na ľavici: Odíďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, pripraveného diablovi a jeho anjelom. 42 Lebo hladný som bol, a nedali ste mi jesť; bol som smädný, a nedali ste mi piť; 43 prišiel som ako cudzinec, a neprijali ste ma; bol som nemocný a vo väzení, a nenavštívili ste ma. 44 Vtedy odvetia aj títo: Pane, kedy sme Ťa videli hladného alebo smädného, alebo ako cudzinca alebo nahého, alebo nemocného alebo vo väzení, a neposlúžili sme Ti? 45 Vtedy odpovie im: Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste neurobili jednému z týchto najmenších, mne ste neurobili! 46 I pôjdu títo do večného trápenia, ale spravodliví do večného života.


Mne ste to učinili. Skoro každý už bol chorý, možno aj nejaký ten deň (alebo aj viac dní) v nemocnici. Možno sa niekomu podarilo byť aj vo väzení. Máme teda skúsenosť, že tam sa človek nemá veľmi dobre. Každá návšteva je balzam pre dušu. Nie je príjemné žiť v nedostatku a v chorobe… Pán Ježiš veľmi otvorene hovorí, že keď Mu chceme slúžiť, nerobí sa to peknými slovami, ale konkrétnym skutkom. Keď sme nepomohli ľuďom trpiacim, hladným, prenasledovaným (imigrantom), tak sme zabuchli dvere pred Ježišom. Zbytočne sa tvárime, že to nebol Ježiš, to bol len špinavý alkoholik, nezodpovedný sused, lajdák… Nevieme, aký je osud ľudí, ktorí potrebujú pomoc. Nemusíme to skúmať, ale fakt, že potrebujú pomoc, na nich vidno. V liste Jakuba sa píše: „Tak aj viera, keď nemá skutkov, je mŕtva sama v sebe“ (Jak 2,17). Keď ťa tvoja viera nechá chladným v prípade ľudí, ktorí potrebujú pomoc, tak sa zamysli, v čo vlastne veríš..! Pán Ježiš je tu veľmi nekompromisným Sudcom a dáva nám len dve možnosti. Buď si Mu naozaj pomohol, alebo si sa na Neho „vykašľal“. Nejdem tu dávať návod na to, ako pomáhať, ale ľudí opustených, smutných a zranených nemusíme hľadať s lupou. Každý ich má vo svojom okolí dosť… Len otvorme oči a najmä srdcia, inak budeme prísne odsúdení!
Modlitba: Ďakujeme, Bože, že si Otcom, ktorý sa stará. Ďakujeme, že aj nás učíš starať sa. Dávaš nám Kristovho Ducha lásky. Odpusť, keď sme ignorovali Jeho klopanie, veď Tvojimi deťmi môžeme byť len vtedy, keď nás vedie. Otvárame srdcia, nech je naším pánom. Amen.
Pieseň: ES 552
Autor: Ján Vecan


Hospodin je môj pastier, nebudem mať nedostatku. Žalm 23,1

Pavol píše: Ale vo všetkom sa predstavujeme ako Boží služobníci; ako smutní, ale vždy veselí; ako chudobní, a predsa mnohých obohacujúci; ako nič nemajúci, a predsa všetko v moci majúci.  2.Korintským 6,4.10


Zjavenie 20,11-15 :: Modlíme sa za: Budikovany (Ri)