Zamyslenie na deň 22.2.2024

2.Mojžišova 4,18-31

18 Mojžiš odišiel k svojmu tesťovi Jitrovi a povedal mu: „Rád by som sa vrátil k svojim bratom, ktorí sú v Egypte, a zistil, či ešte žijú.“ Jitro mu odpovedal: „Choď v pokoji!“ 19 Hospodin ešte v Midjánsku povedal Mojžišovi: „Choď, vráť sa do Egypta, lebo už pomreli všetci, ktorí striehli na tvoj život.“ 20 Mojžiš teda vzal svoju ženu a synov, posadil ich na osla a vracal sa do Egypta. Do ruky si vzal Božiu palicu. 21 Hospodin mu ešte prikázal: „Keď sa vrátiš do Egypta, dbaj o to, aby si pred faraónom vykonal všetky zázraky, na ktoré som ťa splnomocnil. Ja však zatvrdím jeho srdce, takže ľud neprepustí. 22 Potom faraónovi povieš: Toto hovorí Hospodin: ‚Izrael je môj prvorodený syn. 23 Odkázal som ti: Prepusť môjho syna, aby mi slúžil. Ty si však odmietol prepustiť ho; preto zabijem tvojho prvorodeného syna.‘“ 24 Keď ho cestou na mieste nočného odpočinku stretol Hospodin a chcel ho usmrtiť, 25 Cippora vzala kamenný nôž, obrezala predkožku svojho syna, dotkla sa ňou Mojžiša medzi nohami a povedala: „Si mi ženíchom krvi.“ 26 Hospodin ho potom nechal. Na základe toho sa pri obriezke hovorilo: „Ženích krvi.“ 27 Hospodin povedal Áronovi: „Choď na púšť v ústrety Mojžišovi.“ Áron šiel, stretol sa s ním pri Božom vrchu a pobozkal ho. 28 Potom Mojžiš oznámil Áronovi všetky Hospodinove slová, s ktorými ho poslal, a všetky znamenia, ktoré mu kázal urobiť. 29 Mojžiš a Áron šli a zhromaždili všetkých starších Izraela. 30 Áron ich oboznámil so všetkým, čo Hospodin povedal Mojžišovi, ktorý pred očami ľudu robil znamenia, 31 a ľud uveril. Keď počuli, že Hospodin navštívil Izraelitov a videl ich utrpenie, padli na kolená a klaňali sa.


Veľké veci sa dejú cez malé kroky. Mali ste už niekedy pred sebou veľkú výzvu? Sťahovanie, oprava domu alebo v cirkvi stavba kostola, fary, či veľké podujatie? V takej chvíli máme pocit, že nás to prevalcuje. Ako to môžeme zvládnuť? Odpoveď je: tak, že budeme poctivo a dôsledne konať mnoho malých krokov vedúcich k cieľu. A pritom dávame pozor, aby nám niečo podstatné neušlo. Vyviesť ľud Boží z otroctva bola úžasná výzva. Začala sa malými krokmi: Mojžiš prišiel domov, vyrozprával veci svokrovi, zbalil rodinu, vybral sa na cestu. Jednu vec si neuvedomil. Mal konať službu na Boží príkaz, on sám však nesplnil príkaz obriezky svojho syna. Ak kráčame v Božej službe, máme každý krok robiť dôsledne a poctivo. Každý chlapec izraelského národa mal byť obrezaný – na znak toho, že patrí Bohu. Aj Mojžišov syn mal patriť Bohu. Možno to bol detail, ale ak chcel byť Mojžiš dôveryhodný pre súkmeňovcov, musel byť jedným z nich vo všetkom. Aj v dôležitom znaku obriezky. Keď boli veci na poriadku, pokračovali ďalej. Stretli sa s Áronom a veci sa pohli. Nebojme sa veľkých úloh. Každá z nich sa skladá z malých krokov. Robme ich dôsledne, pripravme sa na ne, vykonajme ich a Božie dielo medzi nami bude rásť. Tehla po tehle, dieťa za dieťaťom, rodina za rodinou budú rásť do Božieho kráľovstva.

Modlitba: Bože, ďakujem, že nás chceš obrezať na srdci, aby sme boli oddelení od telesných žiadostí a žili Tvojmu Duchu. Odpusť, že Ti v tom často bránime a veď nás cestou pokory. Amen.
Pieseň: ES 254
Autor: Ján Velebír ml.


Radostne slúžte Hospodinovi, prichádzajte pred Neho s jasotom! Žalm 100,2

Neúnavne konajme dobro, lebo ak neochabneme, v určenom čase budeme žať. Galaťanom 6,9


Jakub 4,1-10 • Modlíme sa za: Kalinovo (NoS)