Zamyslenie na deň 22.11.2017

Zamyslenie z Biblie na každý deň Tesnou bránou

Deň pokánia a modlitieb
Spravodlivosť dvíha národ, ale hriech je hanbou národov. Príslovia 14,34


1.Tesalonickým 2,13-20

13 Preto aj my neprestajne ďakujeme Bohu, že keď ste prijali naše kázanie o Bohu, prijali ste ho nie ako ľudské slovo – čím naozaj je! – ale ako slovo Božie, ktoré pôsobí aj vo vás veriacich. 14 Veď vy, bratia, ste napodobňovateľmi cirkevných zborov Božích, čo sú v Judsku v Kristovi Ježišovi, lebo aj vy ste trpeli od vlastných rodákov, čo tamtí od Židov, 15 ktorí zabili aj Pána Ježiša a prorokov, aj nás prenasledovali. Ani Bohu nie sú milí a všetkým ľuďom sú odporní, 16 prekážajú nám zvestovať evanjelium pohanom, aby boli spasení (a robia to preto), aby dovŕšili mieru svojich hriechov. Ale prišiel na nich hnev až do konca.

17 My však, bratia, keď sme na krátky čas aj osireli, odlúčení od vás, – pravda, len telesne, nie srdcom – s túžbou tým vrúcnejšou sme sa usilovali vidieť vás opäť tvárou v tvár. 18 Preto sme chceli prísť k vám, ja, Pavel, opätovne, ale satan nám to prekazil. 19 Veď kto je naša nádej alebo radosť alebo veniec chvály pred naším Pánom Ježišom pri Jeho príchode, ak nie aj vy? 20 Lebo vy ste naša sláva i radosť!


Modliť sa znamená žiť vieru – žiť v prítomnosti Božej a spoločenstve veriacich. Modlitba je vzácnym darom Božím. Je tu Niekto, kto je ochotný a pripravený stále ťa počúvať, pripravený načúvať tvojim túžbam a potrebám. Či už modlitby zmenia našu situáciu alebo nie, jedno je isté: MODLITBY VŽDY MENIA NÁS! Máme však aj veľa skúseností z tohto sveta, že mnoho ľudí hovorí jedno a myslí si druhé. Ale pri Pánu Bohu to nefunguje. Pred Ním neobstojí žiadna pretvárka, On nás pozná. Tiež bývame veľmi často sklamaní – zlomení, keď sa modlíme, napr. za seba, či niekoho blízkeho, kto je chorý a Pán Boh akoby mlčal. Neodpovedá. Čím viac sa modlíme, tým väčšie ticho na „ja si želám“. To je problém. Naše modlitby sú často príliš sebecké, zabúdame na spoločenstvo ľudí, ktoré nám Pán Boh zveril. A keď sa aj modlíme, často v chorobe, pri smrti blízkych, keď len bezradne stojíme a prizeráme sa, lebo nedokážeme pomôcť – vtedy často našu vieru nahlodá nepokoj, nevera, beznádej. Miesto toho, aby sa naša moc v slabosti dokonávala – odpadávame. Má to byť naopak – viera nemá slabnúť, ale práve naopak – silnieť. Ešte viac by sme mali byť horliví. Lebo ako veriaci kresťan predsa viem, že nie som sám. Môj Boh je so mnou. Pomáha mi znášať všetky bremená. A je okolo mňa spoločenstvo ľudí. Nie, Boh nemlčí, prihovára sa ku mne. Aj dnes.
Autor: Emília Völgyiová
Pieseň: ES 308


Spas ľud svoj a požehnaj svojmu dedičstvu, buď mu pastierom a nos ho naveky! Žalm 28,9

Ježiš hovorí: Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohto ovčinca. Aj tie musím viesť, a počujú môj hlas, a bude jedno stádo a jeden pastier. Ján 10,16


Lukáš 13,(1-5)6-9 :: Rímskym 2,1-11 :: Matúš 12,33-35(36-37) :: MODLÍME SA ZA: Turčianske Jaseno (Tu)