Podcast: Play in new window | Download (Duration: 7:39 — 7.0MB)
Odoberaj podcast: Spotify | RSS | More
1. Kronická 29,1-22
1 Potom povedal kráľ Dávid celému zhromaždeniu: Môj syn Šalamún, jediný, ktorého si vyvolil Boh, je mladý a útly; práca je však veľká, lebo nie pre človeka je určený ten palác, ale pre Hospodina, Boha. 2 Nakoľko som mohol, pripravil som pre dom svojho Boha zlato na zlaté, striebro na strieborné, bronz na bronzové, železo na železné a drevo na drevené predmety, ónyxové kamene a obklady, kamene malachitové a pestrofarebné, rôzne drahokamy a množstvo mramorových kameňov. 3 Pretože mám záľubu v dome svojho Boha, mám ešte pre dom Boží okrem toho, čo som už pripravil pre svätyňu, zlato a striebro, ktoré mám ako osobné vlastníctvo: 4 tritisíc talentov ofírskeho zlata, sedemtisíc talentov prečisteného striebra na pokrytie stien miestností, 5 zlato na zlaté, striebro na strieborné predmety a na rôznu prácu, umelcami zhotovenú! Kto je ešte dnes ochotný štedro obetovať Hospodinovi? 6 Ochotu prejavili rodinní hodnostári, hodnostári izraelských kmeňov, tisícnici, stotníci a hodnostári v kráľovej službe. 7 Na službu pri dome Božom odovzdali päťtisíc talentov zlata, desaťtisíc dareikov, desaťtisíc talentov striebra, osemnásťtisíc talentov bronzu a stotisíc talentov železa. 8 Ak mal niekto drahokamy, pridal ich k pokladu domu Hospodinovho do rúk Géršónovca Jechíéla. 9 Ľud sa radoval z ich ochoty, lebo celým srdcom ochotne obetovali Hospodinovi. Ba i kráľ Dávid zaplesal veľkou radosťou. 10 Potom Dávid dobrorečil Hospodinovi v prítomnosti celého zhromaždenia a povedal: Požehnaný buď Hospodin, Boh Izraela, nášho otca, od vekov až naveky. 11 Tvoja je, Hospodine, veľkosť, moc, dôstojnosť, sláva i velebnosť, veď Tvoje je všetko na nebi i na zemi. Tvoje je kráľovstvo, Hospodine. Ty si ten, ktorý sa ako hlava vypína nad všetkým. 12 Bohatstvo a česť sú od Teba, Ty panuješ nad všetkým. Vo svojej ruke máš silu a moc, v Tvojej ruke je, či učiníš niekoho veľkým a mocným. 13 Tak teda, Bože náš, ďakujeme Ti a chválime Tvoje slávne meno. 14 Veď ani ja ani môj ľud by sme neboli schopní priniesť toľké milodary. Veď od Teba je všetko, takže z Tvojej ruky sme Ti dali. 15 Lebo sme pred Tebou cudzincami a usadlíkmi ako všetci naši otcovia. Naše dni na zemi sú ako tieň a bez nádeje. 16 Hospodine, Bože náš, všetka táto hojnosť, ktorú sme pripravili, aby sme postavili dom Tvojmu svätému menu, je z Tvojej ruky a Tvoje je všetko. 17 Viem však, Bože môj, že skúmaš srdce a obľubuješ si úprimnosť. Ja som z úprimného srdca ochotne obetoval všetko toto, ba s radosťou som teraz videl, že i Tvoj ľud, tu prítomný, ochotne obetoval. 18 Hospodine, Bože Abraháma, Izáka a Izraela, našich otcov, zachovaj to naveky ako vzor zmýšľania Tvojho ľudu a pripútaj si jeho srdce. 19 Daj môjmu synovi Šalamúnovi nenarušené srdce, aby mohol zachovávať Tvoje prikázania, svedectvá i ustanovenia a vykonať všetko na stavbu paláca, pre ktorú som vykonal prípravy. 20 Potom Dávid povedal celému zhromaždeniu: Dobrorečte Hospodinovi, svojmu Bohu. Celé zhromaždenie dobrorečilo Hospodinovi, Bohu svojich otcov, sklonilo hlavy a klaňalo sa Hospodinovi a kráľovi. 21 Nato obetovali Hospodinovi zábitné obete a na druhý deň spaľované obete: tisíc juncov, tisíc baranov, tisíc jahniat a príslušné úliatby, zábitné obete v hojnosti za celý Izrael. 22 V ten deň s veľkou radosťou jedli a pili pred Hospodinom a druhý raz urobili kráľom Šalamúna, syna Dávidovho. Pomazali ho Hospodinovi za knieža.
„Veď od Teba je všetko, takže z Tvojej ruky sme Ti dali.“ Dávid pripravil pre nastupujúceho kráľa Šalamúna úžasné zásoby a bohatstvo na stavbu domu Hospodinovho a ďalší k tomu ešte prinášali dary. Človek obdivujúci svoje schopnosti (to, čo dokáže zhromaždiť, urobiť a vykonať), by mohol byť na seba hrdý. Mohol by ísť cestou sebaobdivu a pýchy v tom zmysle, že seba postaví do centra pozornosti a nechá sa obdivovať inými. Niečo na spôsob samochvály: „Hľa, aký som fantastický, nikto sa mi nevyrovná, užasnite a zmĺknite!“ Nie je dnes základom obdivu, chvály a oslavy vo všetkých smeroch – vedeckých, umeleckých, politických, športových a iných – práve a jedine človek? Hviezdy a hviezdičky nášho ľudského neba? Dávid by sa mohol vyvyšovať a nechať sa oslavovať a nikto by si nedovolil odporovať mu. Ak už nie pre nič iné, tak preto, že mal kráľovskú moc. Len by nesmel byť veriacim, len by nemohol mať vedomie závislosti od Hospodina! No Dávid bol veriaci a vo svojej viere vedel, že jeho schopnosti, moc i sláva, celý jeho život je darom od Hospodina. A ak niečo Hospodinovi dáva, tak len to, čo od Neho prijal a čo je v konečnom dôsledku Jeho – Božie. Takéto vedomie viery by nás malo sprevádzať vždy, keď chceme hodnotiť, či opisovať, čo všetko sme a máme…
Modlitba: Bože, ďakujeme Ti, že všetko, čo máme, je od Teba! Odpusť, že si niekedy namýšľame, akí sme dôležití a čo všetko sme urobili, a potom sme pyšní. Daj nám pokorného ducha, aby v nás mala miesto Tvoja láska a milosrdenstvo! Amen.
Autor: Daniel Midriak
Pieseň: ES 313
Boh nás požehnáva. Nech sa Ho boja všetky končiny zeme! Žalm 67,8
Hoden si, Pane, a Bože náš, prijať slávu, česť i moc, lebo Ty si stvoril všetky veci a z Tvojej vôle boli a sú stvorené. Zjavenie Jána 4,11
Lukáš 22,54-62 • Modlíme sa za: Prenčov (HoS)
