Zamyslenie na deň 3.9.2022

2. Kronická 1,1-17

1 Šalamún, syn Dávidov, upevnil sa vo svojom kráľovstve. Hospodin, jeho Boh, bol s ním a urobil ho nadmieru veľkým. 2 Vtedy vyzval Šalamún celý Izrael, tisícnikov, stotníkov, sudcov i všetky kniežatá z celého Izraela, rodinných predákov, 3 a tak odišiel on a s ním celé zhromaždenie na výšinu, ktorá bola v Gibeóne. Tam bol totiž svätostánok Hospodinov na púšti. 4 No truhlu Božiu vyniesol Dávid u Kirjat-Jeárímu, keď pre ňu Dávid pripravil miesto, lebo rozvinul pre ňu stan v Jeruzaleme. 5 Bronzový oltár, ktorý zhotovil Becaleél, syn Úrího, syna Chúrovho, bol tam pred príbytkom Hospodinovým a Šalamún i zhromaždenie ho vyhľadali. 6 Tam Šalamún obetoval na bronzovom oltári, ktorý bol pred Hospodinom pred svätostánkom. Obetoval na ňom tisíc spaľovaných obetí. 7 Tej noci sa Šalamúnovi zjavil Boh a povedal: Žiadaj si, čo ti mám dať! 8 Šalamún Mu povedal: Ty si preukázal veľkú milosť môjmu otcovi Dávidovi a namiesto neho si mňa ustanovil za kráľa. 9 Nech sa teda, Hospodine, Bože, naplní Tvoje zasľúbenie, dané môjmu otcovi Dávidovi. Veď si ma učinil kráľom nad ľudom početným ako zemský prach. 10 Nuž, daj mi múdrosť a poznanie, aby som vedel vchádzať i vychádzať pred týmto ľudom. Veď kto by mohol spravovať tento významný ľud? 11 Nato Boh riekol Šalamúnovi: Pretože si takto zmýšľal, a nežiadal si si bohatstvo, poklady alebo slávu, ani smrť svojich neprajníkov, nežiadal si si ani dlhý vek, ale žiadal si si múdrosť a poznanie, aby si mohol spravovať môj ľud, nad ktorým som ťa ustanovil za kráľa, 12 dostane sa ti múdrosti a poznania. Dám ti však aj bohatstvo, poklady a slávu, akú nemali králi, čo boli pred tebou, a nebudú mať ani tí, čo prídu po tebe. 13 Potom sa Šalamún odobral z výšiny, ktorá je v Gibeóne, od svätostánku do Jeruzalema, a kraľoval nad Izraelom. 14 Šalamún stiahol vozy a jazdcov – mal totiž tisícštyristo vozov a dvanásťtisíc jazdcov – a rozmiestnil ich po vozových mestách a u seba v Jeruzaleme. 15 Kráľ uložil v Jeruzaleme toľko striebra a zlata ako kamenia, a cédrov ako divých figovníkov, ktorých je na Nížine hojnosť. 16 Pre Šalamúna dovážali kone z Egypta a z Kúy. Kráľovi nakupovači ich preberali z Kúy za kúpnu cenu. 17 Z Egypta dovážali voz za šesťsto šekelov striebra a koňa za stopäťdesiat. Podobne ich prostredníctvom vyvážali i všetkým kráľom chetejským a sýrskym.


„Nuž, daj mi múdrosť a poznanie, aby som vedel vchádzať i vychádzať pred týmto ľudom.“ Šalamún si podľa odpovede, ktorú vo svojej modlitbe dostal, mohol žiadať bohatstvo, poklady, slávu, smrť svojich neprajníkov aj dlhý vek. My by sme podľa našich bežných želaní mohli pridať: šťastie a zdravie. No modlitebník Šalamún si nič z toho nežiada. Určite nemožno povedať, že by to nechcel, ale v jeho prosbe je hlboké poznanie, že tieto „hodnoty“, po ktorých ľudia obvykle túžia, sú druhoradé. To základné a prvé je múdrosť a poznanie. Hneď nám zaznie pravda aj z iného miesta Písma svätého: „Počiatok múdrosti je bázeň pred Hospodinom a poznať Najsvätejšieho je rozumnosť“ (Pr 9,10). Ježiš nám to hovorí takto: „Hľadajte najprv kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť a všetko toto vám bude pridané“ (Mt 6,33). A tiež by sme nemali zabúdať na svojich blížnych. Šalamún nechcel múdrosť a poznanie len pre seba. Ale ak pre seba, tak aj pre všetkých, ku ktorým patril: „…aby som vedel vchádzať i vychádzať pred týmto ľudom“. Hospodin obdarúva jednotlivca a cez neho všetok Svoj ľud. Aj toto poznanie patrí k múdrosti od Neho. Dokážeme prosiť tak, ako Šalamún…?

Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že nám dávaš poznanie! Odpusť, že Ťa málo prosím, aby si mi ho dal. Nahraď zlé v mojej mysli mysľou Kristovou, nech môžem žiť v Tvojom pokoji, láske a radosti! Amen.
Autor: Daniel Midriak
Pieseň: ES 453


Skryté veci patria Hospodinovi, nášmu Bohu, ale veci zjavené naveky patria nám a našim synom! 5.Mojžišova 29,28

Ježiš sa modlí: Ohlásil som im Tvoje meno a ešte ho ohlásim, aby v nich bola láska, ktorou si ma miloval a aby som Ja bol v nich. Ján 17,26


Marek 7,24-30 •  Modlíme sa za: Prešov (ŠZS)