Podcast: Play in new window | Download (Duration: 5:39 — 5.2MB)
Odoberaj podcast: Spotify | RSS | More
24. nedeľa po Svätej Trojici
(Predposledná nedeľa cirkevného roka)
Všetci sa totiž musíme ukázať pred Kristovým súdnym stolcom. 2.Korintským 5,10a
Jób 14,1-6(7-12)13(14)15-17
1 Zo ženy zrodený človek žije len krátko, ale je sýty nepokoja. 2 Rozkvitne ako kvet a zvädne, zmizne ako tieň a neostane stáť. 3 Ty však na takého upieraš oko a privádzaš ho proti sebe na súd. 4 Kto urobí z nečistého čisté? Nikto! 5 Ak sú mu vymerané dni a u teba je počet jeho mesiacov, hranice, ktoré si mu vymedzil, neprekročí. 6 Nedívaj sa na neho, nech si vydýchne, kým ho ako nádenníka deň nepoteší.
(7 Veď aj strom má nádej, ak ho vytnú, ešte vyrastie a jeho výhonok nezanikne. 8 Ak aj jeho koreň zostarne v zemi a jeho kmeň odumrie v prachu, 9 len čo zacíti vodu, vypučí a ako priesada vyženie mládnik. 10 Keď však zomrie muž, ostane ležať, keď vydýchne človek, kdeže je už? 11 Ako keď sa voda stratí z mora a rieka opadne a vyschne, 12 tak aj človek, ak si ľahol, už nevstane. Kým budú nebesia, ľudia sa zo svojho spánku nepreberú a nevstanú.)
13 Kiežby si ma uschoval v podsvetí a ukryl ma, kým tvoj hnev neprestane, vymeral by si mi lehotu a potom si na mňa spomenul.
(14 Ak muž umrie, azda zase ožije? Každý deň svojho boja by som vyčkával, kedy príde striedanie!)
15 Ty by si zavolal a ja by som ti odpovedal, túžil by si po diele svojich rúk. 16 Teraz by si síce rátal moje kroky, ale nevšímal by si si môj hriech. 17 Môj zločin by bol zapečatený vo vreci a moju neprávosť by si zatrel.
Bieda a chatrnosť človeka vo svetle Božej lásky. Žijeme vo svete, v ktorom sa o človeku nezvykne hovoriť ako o biednej, chatrnej a pominuteľnej bytosti. Ak to niekto urobí, vyzerá čudne, podozrivo a dokonca nebezpečne. Všadeprítomné „pozitívne myslenie“ nám zobralo schopnosť vidieť veci správne, vidieť sa pravdivo. Naopak, o človeku sa musí hovoriť ako o výnimočnom, kultúrnom a spoľahlivom. Ódy na človeka neboli doménou len totalitnej kultúry. Aj dnes sme svedkami atmosféry, v ktorej sa človek nechá ozdobovať superlatívmi. Učíme to už naše deti, keď im pripravujeme oslavy hodné maturity aj vtedy, keď prechádzajú z materskej škôlky do základnej školy… A keď potom prídu k Bohu, už im pre Neho nič poriadne nezostane. – – Sú však chvíle, v ktorých človek spoznáva svoju skutočnú hodnotu. Ten pohľad na seba nie je vôbec príjemný. Je poznačený bezmocnosťou a biedou. Starozákonný muž menom Jób o tejto biede, ktorá úprimne stojí pred Bohom, čosi vedel. No nechcel v nej ostať sám. Mal okolo seba priateľov, a najmä svojho Stvoriteľa, na ktorého sa spoliehal. Vedel, že jeho bieda, chatrnosť a pominuteľnosť budú mať zmysel len v Jeho rukách. Nevedel nič o živote a už vôbec nie o podsvetí, ale vedel všetko o Bohu. A to mu stačilo.
Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že v Tvojich rukách má všetko zmysel. Odpusť mi, že ja vidím viac zmysel v oslave seba. Veď ma Svojím Duchom po cestách pokory a radosti v Tebe. Amen.
Pieseň: ES 186
Autor: Milan Kubík
Veď pery kňaza majú strážiť poznanie; z jeho úst sa očakáva naučenie, lebo on je poslom Hospodina zástupov. Malachiáš 2,7
Buďte stále pripravení k obhajobe pred každým, kto by od vás žiadal, aby ste vydali počet z nádeje, ktorú máte. 1.Petra 3,15
Matúš 25,31-46 :: Rímskym 14,(1-6)7-13 :: Žalmy 70 :: Modlíme sa za: Biblickú školu v Martine
