Zamyslenie na deň 16.8.2016

MAREK 9,2-13

2  Po šiestich dňoch vzal Ježiš so sebou Petra, Jakuba a Jána a vyviedol ich na vysoký vrch do samoty. Tam sa premenil pred nimi;   3  rúcho sa Mu zaskvelo bielobou snehu, ako by ho nevybielil nijaký bielič na zemi.   4  I ukázal sa im Eliáš s Mojžišom a zhovárali sa s Ježišom.   5  Vtedy povedal Peter Ježišovi: Majstre, dobre je nám tu! Urobme tri stánky: jeden Tebe, jeden Mojžišovi, jeden Eliášovi.   6  Ani sám totiž nevedel, čo povedať, lebo sa preľakli.   7  Tu zjavil sa oblak, zastrel ich a z oblaku zaznel hlas: Toto je môj milovaný Syn: Jeho poslúchajte;   8  A zrazu, keď sa poobzerali, nevideli pred sebou nikoho okrem Ježiša.   9  Keď zostupovali z vrchu, prikázal im, aby nikomu nehovorili o tom, čo videli, dokiaľ Syn človeka nevstane z mŕtvych.   10  Aj si zachovali to slovo, ale hádali sa medzi sebou, čo znamená vstať z mŕtvych.   11  Opýtali sa Ho teda: Prečo hovoria zákonníci, že najprv musí prísť Eliáš?   12  Odpovedal im: Iste, najprv príde Eliáš a napraví všetko; ale prečo je napísané o Synovi človeka, že musí mnoho trpieť a že Ho za nič nebudú mať?   13  Ale hovorím vám, že aj Eliáš prišiel a urobili s ním, čo chceli, ako je o ňom napísané.


V Ježišovej blízkosti je plnosť našej radosti. Peter, Jakub a Ján prežili na hore premenenia s Pánom Ježišom krásny čas. Keď na ňu vystupovali, ako keby odchádzali od svojich problémov, od rutiny každodenného života. Skrátka, boli od všetkého oddelení a na tomto mieste prežili krásne chvíle. Boli doslova nadšení, ako im je tu dobre, a to až do takej miery, že sa ani nechceli vrátiť späť k bežným povinnostiam. Lenže ich reálny život bol tam dole, so svojimi problémami a starosťami, ktoré nikto za nich nemohol vyriešiť. Podobné chvíle s Pánom Ježišom môžeme prežívať aj my, veriaci ľudia. Tieto chvíle sú potrebné, aby sme sa v tichu, samote, pri modlitbe vedeli sústrediť na Pána Boha. Zároveň prijímať to, čo nám chce povedať. Chvíle stíšenia potreboval samotný Pán Ježiš Kristus, keď odchádzal na pusté miesta k modlitbe. O čo viac ich potrebuje každý z nás! Najlepšie je zvyknúť si pritom na to „svoje“ miestečko, v určitú hodinu. Pevne nestanovené miesto a čas, znamená nijaký čas. Pretože vždy máme tendenciu v modlitebnom živote poľavovať. Ale pre duchovné načerpanie potrebujeme istú pravidelnosť. Nech nás v našom živote viery sprevádza Duch Svätý!
Autor: Martin Riecky
Pieseň: ES 325

Potom ja sám zhromaždím zvyšok Svojich oviec zo všetkých krajín, privediem ich späť na ich nivy a budú plodné a rozmnožia sa. Jeremiáš 23,3

Ježiš povedal: Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohto ovčinca. Aj tie musím viesť, a počujú môj hlas, a bude jedno stádo a jeden pastier. Ján 10,16


MAREK 3,1-10(11-12) :: MODLÍME SA ZA: MÁLINEC (NO)