Podcast: Play in new window | Download (Duration: 6:09 — 5.7MB)
Odoberaj podcast: Spotify | RSS | More
2.Mojžišova 1,1-22
1 Toto sú mená synov Izraela, ktorí prišli s Jákobom do Egypta. Každý prišiel so svojou rodinou: 2 Rúben, Šimeón, Lévi a Júda; 3 Jissachár, Zebulún a Benjamín; 4 Dán, Naftali, Gád a Ašér. 5 Všetkých, čo vyšli z Jákobových bedier, bolo sedemdesiat. Jozef totiž už bol v Egypte. 6 Potom zomrel Jozef, všetci jeho bratia i celé vtedajšie pokolenie. 7 Izraeliti boli však plodní, rozmnožili sa, vzrástol ich počet a preveľmi zmohutneli, takže ich bola plná krajina. 8 Medzitým v Egypte nastúpil nový kráľ, ktorý o Jozefovi už nevedel. 9 Povedal svojmu ľudu: „Keďže izraelský ľud je početnejší a mocnejší než my, 10 uvažujme, ako sa voči nemu rozumne zachovať, aby sa nemnožil, lebo v prípade vojny by sa pridal k našim nepriateľom, bojoval by proti nám a odišiel by z krajiny.“ 11 Preto nad ním ustanovili dozorcov, aby ho trápili ťažkými robotami. Staval pre faraóna zásobovacie mestá Pitóm a Raamsés. 12 Čím väčšmi ho však utláčali, tým väčšmi sa rozmnožoval a rozrastal, a Egypťania sa priam desili Izraelitov. 13 Preto ich týraním zotročovali. 14 Život im strpčovali ťažkou prácou s hlinou a tehlami; donucovali ich konať poľné a rozličné iné roboty. 15 Vtedy egyptský kráľ prikázal hebrejským pôrodným babiciam, z ktorých jedna sa volala Šifra a druhá Púa: 16 „Keď budete pomáhať pri pôrode hebrejským ženám, dajte pozor na pohlavie: Ak je to chlapec, usmrťte ho, ak dievča, nechajte ho nažive!“ 17 Pôrodné babice sa však báli Boha, nerobili, ako im rozkázal egyptský kráľ, a nechávali chlapcov nažive. 18 Egyptský kráľ si dal predvolať pôrodné babice a povedal im: „Prečo to robíte, že nechávate chlapcov nažive?“ 19 Pôrodné babice faraónovi odpovedali: „Hebrejky nie sú ako egyptské ženy. Sú plné života a porodia skôr, ako k nim príde babica.“ 20 Boh preukazoval babiciam dobrodenie, ľud sa ďalej množil a veľmi mohutnel. 21 Pretože sa pôrodné babice báli Boha, dal im potomstvo. 22 Potom faraón rozkázal všetkému svojmu ľudu: „Každého novorodeného hebrejského chlapca hoďte do Nílu, každé dievča nechajte nažive!“
Občianska neposlušnosť. História väčšinou zaznamenáva činy kráľov, vladárov, vojvodcov, tých „veľkých“, ktorí tvoria dejiny. Ale v biblických príbehoch sú to často obyčajní, jednoduchí ľudia, ktorí dejiny menia. V tomto príbehu sú to pôrodné babice (v súčasnosti sa označujú ako „duly“), ktoré sú také výnimočné, že Biblia zaznamenáva aj ich mená. S nimi je spojená prvá občianska neposlušnosť – neposlúchli faraónov príkaz, vzopreli sa tomu, čo sa dnes označuje ako „zločin proti ľudskosti“. Princíp občianskej neposlušnosti, ktorý hovorí, že niektorým príkazom sa musí človek z morálnych dôvodov vzoprieť, bol formulovaný v 19. storočí. Biblia to predbehla o niekoľko tisícročí. Ale musí to mať dobrý dôvod. Ten bol u spomínaných pôrodných babíc veľmi jednoduchý a zároveň dôrazný: Bázeň pred Bohom bola u nich väčšia ako strach pred faraónom. A aby to nebolo málo, Biblia ide ešte ďalej – hovorí aj o náboženskej neposlušnosti. Ježiš nerešpektoval náboženské príkazy, ktoré dehonestovali človeka, stretával sa s tými, ktorí boli (aj) z náboženských dôvodov odsúvaní na perifériu spoločnosti a života. Apoštoli napriek zákazu hovoriť o Ježišovi neposlúchli, pretože „Boha treba viac poslúchať, ako ľudí“ (Sk 5,29). Boh nás učí žiť zodpovedným životom voči svetu a ľuďom. Učí nás láske.
Modlitba: Bože, ďakujem, že si spravodlivý a chrániš utláčaných. Odpusť, že sa niekedy málo spolieham na Tvoju pomoc a nespravodlivosť vo svete ma desí. Veď ma Tvojím Duchom, nech urobím ten diel dobra, ktorý si mi pripravil. Amen.
Pieseň: ES 483
Autor: Jan Oslík
Nauč nás počítať naše dni, aby sme získali múdre srdce. Žalm 90,12
Ak totiž žijeme, žijeme Pánovi, ak umierame, umierame Pánovi, a tak či žijeme, či umierame, patríme Pánovi. Rimanom 14,8
Ezdráš 9,5-9.13-15 • Modlíme sa za: Ivančiná (TuS)
