Zamyslenie na deň 16.12.2019

Izaiáš 49,1-6

1 Počúvajte ma, ostrovy, a pozorujte, ďaleké národy! Hospodin ma povolal už od života matky, od lona mojej matky myslel na moje meno. 2 Ústa mi urobil akoby ostrým mečom, ukryl ma v tôni svojej ruky. Urobil ma vyhladeným šípom, schoval ma do svojho tulca. 3 Riekol mi: Si mojím služobníkom, Izraelom, ktorým sa oslávim. 4 Ja som však povedal: Nadarmo som sa namáhal, pre ničotu a márnosť strávil som svoju silu, ale moje právo je u Hospodina a odmena za moju prácu je u môjho Boha. 5 Teraz však hovorí Hospodin, ktorý si ma stvárnil za sluhu od života matky, aby som vrátil Jákoba k Nemu a aby sa Izrael k Nemu zhromaždil. Preto som vzácny v očiach Hospodinových a môj Boh sa stal mojou silou. 6 A riekol: Málo mi je, že si mi služobníkom na pozdvihnutie kmeňov Jákobových a na navrátenie zachránených z Izraela. Urobím ťa svetlom národov, aby moja spása siahala až po koniec zeme.


Sme povolaní. Premýšľame niekedy, bratia a sestry, nad svojím povolaním? Prechádzame svojím životom – aj ako kresťania – bez toho, aby sme sa zamýšľali nad tým, do akej služby nás Pán Boh povolal a najmä bez toho, aby sme túto službu konali. Prežijeme svoj život bez aktívneho zapojenia sa do budovania Božieho kráľovstva. Prečítané Božie Slovo nám pripomína niekoľko dôležitých právd. Sme povolaní od života matky. Teda skôr, ako sme sa narodili, si nás Pán vyvolil, povolal pre určitú úlohu, a to konkrétne nás, naším menom. Sme povolaní osláviť nášho Pána. Naše úlohy môžu byť rôzne, tak ako sú rôzne naše obdarovania, ale bez ohľadu na to, k čomu presne sme povolaní, každá naša práca má viesť k osláveniu Pána Boha. Sme povolaní k tomu, aby sme vrátili stratených k Pánovi, aby sme pozdvihli padnutých a priniesli spásu čo najväčšiemu počtu ľudí. Naším prvoradým cieľom má byť zvestovať Ukrižovaného Krista a spásu v Ňom, ktorú nám vybojoval. Lebo On zomrel pre záchranu hriešnika a nás povoláva, aby sme túto správu niesli ďalej. Sme povolaní! Nezabudnime na to a konajme podľa toho!
Modlitba: Pane Ježišu, ďakujem, že si Hlavou Cirkvi. Ďakujem, že Ty rozhoduješ, čo má kto robiť. Ty povolávaš do služby. Prosím, daj mi vedieť, pre akú službu si ma stvoril. Amen.
Pieseň: ES 478
Autor: Daniela Mikušová


Či zabudne žena na svoje nemluvňa a nezľutuje sa nad synom, ktorého zrodila? Keby ony aj pozabudli, ja na teba nezabudnem. Izaiáš 49,15

Lebo som presvedčený, že ani smrť, ani život, ani anjeli, ani kniežatstvá, ani prítomnosť, ani budúcnosť, ani mocnosti, ani vysokosť, ani hlbokosť, ani nijaké iné stvorenstvá nemôžu nás odlúčiť od lásky Božej, ktorá je v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi. Rímskym 8,38-39


Ozeáš 14,2-10 :: Modlíme sa za: Dobroč (No)