Zamyslenie na deň 12.2.2017

Nedeľa Deviatnik. SEPTUAGESIMA (70 dní pred Veľkou nocou)
Lebo nezakladáme svoje prosby na svojich zásluhách pred Tebou, ale na Tvojom hojnom milosrdenstve. Daniel 9,18


Matúš 20,1-16a

1 Kráľovstvo nebeské je podobné človeku hospodárovi, ktorý vyšiel na úsvite najať si robotníkov na vinicu. 2 Zjednal robotníkov za denár na deň a poslal ich na vinicu. 3 O deviatej hodine vyšiel zase a videl, že iní stoja, zaháľajúc na námestí. 4 A povedal im: Choďte aj vy na vinicu, a čo bude spravodlivé, dám vám. 5 A oni šli. Keď potom vyšiel o dvanástej a o tretej poobede, urobil podobne. 6 A keď vyšiel o piatej večer, našiel tam iných stáť, i povedal im: Čo tu stojíte, zaháľajúc celý deň? 7 Odpovedali mu: Nikto nás nenajal. Povedal im: Choďte aj vy na vinicu a čo bude spravodlivé, dostanete. 8 Keď sa zvečerilo, povedal pán vinice svojmu šafárovi: Zavolaj robotníkov a vyplať ich, počnúc od posledných až do prvých. 9 Prišli tí, čo boli najatí o piatej hodine večer, a dostali po denári. 10 Keď prišli prví, mysleli si, že dostanú viac, ale aj oni dostali po denári. 11 A keď dostali, reptali proti hospodárovi: 12 Títo poslední pracovali hodinu, a urobil si ich rovnými s nami, ktorí sme znášali bremeno dňa i páľavu slnka. 13 On však odpovedal jednému z nich: Priateľ, nekrivdím ti; či si sa nezjednal so mnou za denár? 14 Vezmi, čo je tvoje, a choď! Ja však tomuto poslednému chcem dať toľko ako tebe. 15 Či nemám právo urobiť so svojím, čo chcem? A či zazeráš na mňa preto, že som dobrý? 16 Tak budú poslední prvými a prví poslednými, lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených.


Nezaslúžená milosť. Dnešné podobenstvo hovorí o kráľovstve Božom a Jeho „spravodlivosti“. Boh si všíma človeka a povoláva ho do služby. Nikto nemusí zostať bokom. A zároveň nikdy nie je neskoro, pokiaľ žijeme tu, v časnosti. Až doteraz sa nám toto podobenstvo javí ako krásny záujem o človeka a jeho život. Ale čo sa deje ďalej? Hospodár svojim konaním umožnil následnú konfrontáciu. Nič neurobil v tajnosti, ale vyslovene provokatívne odmeňuje od posledných k prvým, aby tí, od rána pracujúci videli, ako odmeňuje. Každý však dostal rovnako. Bez rozdielu. Tomu sa búri náš cit pre poňatie spravodlivosti. Božie počínanie sa však dokazuje dokonale inakšie, ako je počínanie ľudí. On nikomu neukrivdí a plní Svoje sľuby. Pre prvých robotníkov nejde o vyššiu mzdu, ale o zadosťučinenie. Veď museli trpieť páľavu dňa, strávili dlhší čas v práci a teraz ich urobil rovných s ostatnými. To je nefér takto odmeňovať, povieme si aj my. Lenže v skutočnosti odmena tu nie je odmenou, ale darom Božím. Božia spravodlivosť nie je zadosťučinením pre zbožných (odmenou za „skutok“ viery), ale nezaslúženým darom pre všetkých. Kto sa nepohoršuje pri tomto podobenstve, pochopil, čo je to milosť. Lebo milosť je vlastne Božia bezvýhradná, totálna iniciatíva záchrany hriešneho človeka, bez našich zásluh a hodností.
Autor: Marián Grega
Pieseň: ES 490


Tak, hľa, privoláš národy, ktoré nepoznáš, a národy, ktoré ťa nepoznajú, k tebe pobežia kvôli tvojmu Bohu, Hospodinovi, lebo On ťa oslávil. Izaiáš 55,5

A prídu od východu i od západu, od severu i od juhu a budú stolovať v kráľovstve Božom.  Lukáš 13,29


1.Korintským 9,24-27 :: Žalm 18,1-20 :: Lukáš 17,7-10 :: MODLÍME SA ZA: Detskú misiu