Podcast: Play in new window | Download (Duration: 5:30 — 5.1MB)
Odoberaj podcast: Spotify | RSS | More
Izaiáš 63,17-64,11
17 Hospodine, prečo si nám dal poblúdiť od Tvojich ciest a zatvrdil si nám srdcia, tak, že sa Ťa nebojíme? Vráť sa kvôli svojim služobníkom, kvôli kmeňom svojho dedičstva. 18 Tvoj ľud vlastnil Tvoju svätyňu len krátky čas, naši protivníci ju pošliapali. 19 Takí sme, akoby si nad nami oddávna nepanoval, ako tí, nad ktorými nikdy neodznelo Tvoje meno. Kiežby si pretrhol nebesá a zostúpil, aby sa zatriasli vrchy pred Tebou.
64, 1 Ako oheň zapaľuje raždie, ako oheň privádza do varu vodu – tak príď, aby si dal svojim protivníkom poznať svoje meno, aby sa Tvojej prítomnosti báli národy. 2 Keď si nečakane robil hrozné veci, zostúpil si a vrchy sa triasli pred Tebou. 3 Od vekov to nikto neslýchal ani nepočul, oko nevídalo Boha okrem Teba, ktorý by tak nakladal s tými, ktorí naň očakávajú. 4 Vychádzaš v ústrety tým, čo uplatňujú s radosťou spravodlivosť a na svojich cestách sa rozpomínajú na Teba. Ajhľa, hneval si sa, a my sme hrešili; oddávna sme Ti boli neverní. 5 Všetci sme boli podobní nečistému a všetka naša spravodlivosť bola ako poškvrnené rúcho. Všetci sme zvädli ako lístie, naša neprávosť nás odnáša sťa vietor. 6 A nikto nevzýva Tvoje meno, nevzchopí sa, aby sa zachytil o Teba, lebo svoju tvár si ukryl pred nami a vydal si nás do moci našich hriechov. 7 A predsa, Hospodine, Ty si Otec náš, my sme hlina a Ty si náš Tvorca, všetci sme dielom Tvojich rúk. 8 Nehnevaj sa priveľmi, Hospodine, nepripomínaj večne neprávosť. Ber ohľad na to, že sme Tvojím ľudom. 9 Tvoje sväté mestá stali sa púšťou, Sion sa stal púšťou, Jeruzalem úžasnou pustatinou. 10 Náš svätý a slávny dom, kde Ťa otcovia naši oslavovali, stal sa korisťou ohňa, a všetko, čo nám bolo vzácne, leží v troskách. 11 Môžeš sa od toho odťahovať, ó Hospodine, chceš mlčať a nadmieru nás pokorovať?
Prečo, Bože? Prečo sa mi toto všetko deje? Neraz takto v zúfalstve voláme k Bohu a prosíme Ho o pomoc. No čo ak neprichádza? Prečo? Už pred vyše dvetisíc päťsto rokmi prorok Izaiáš volal podobným spôsobom k Bohu a pýtal sa: „Prečo?“ Vzápätí v pokání priznával: „My sme hrešili, boli sme Ti neverní, všetka naša spravodlivosť bola ako poškvrnené rúcho, nikto nevzýval Tvoje meno a naša neprávosť nás vzdialila od Teba.“ Boh má právo sa na nás hnevať, ukryť Svoju tvár pred nami a vydať nás do moci našich hriechov (v. 4-6). A predsa – On nás miluje večnou láskou, a preto nám ustavične činí milosť (Jer 31,3). Môžeme k Nemu v pokání volať a očakávať, že nám vyjde v ústrety, keď budeme činiť Božiu spravodlivosť a rozpomínať sa na Neho na svojich cestách (v. 4). Preto nestrácajme nádej! Nestrácajme smelú dôveru, čaká ju veľká odmena (Žid 10,35). Nezabúdajme pritom ani na mocné Božie zasľúbenie: „Buď verný až do smrti a dám ti veniec života!“ (Zjav 2,10b).
Modlitba: Pane Ježišu, oslavujem a chválim Ťa za Tvoju veľkú lásku. Odpusť, prosím, že Ťa neraz zarmucujem a vzďaľujem sa od Teba a od Tvojich ciest. Pomôž mi, prosím, navrátiť sa celým srdcom k Tebe, viac Ťa milovať a vytrvať vo viere v Teba až do konca ako Tvoja verná ovečka. Amen.
Pieseň: ES 322
Autor: Viera Mariašová
On je živý Boh, ktorý je naveky, Jeho kráľovstvo je nezničiteľné. Daniel 6,27
Ježiš Kristus je ten istý včera, dnes i naveky. Hebrejom 13,8
Zachariáš 2,14-17 :: Modlíme sa za: Bzince pod Javorinou (Po)
