Podcast: Play in new window | Download (Duration: 7:19 — 6.7MB)
Odoberaj podcast: Spotify | RSS | More
Nehemiáš 6,1-7,3
1 Keď oznámili Sanballatovi, Tóbijovi a Arabovi Gešemovi i ostatným našim nepriateľom, že som vybudoval hradby, a neostali na nich trhliny, ibaže vráta som do tých čias neosadil do brán, 2 Sanballat a Gešem mi poslali odkaz: Poď, poraďme sa spolu v niektorej dedine v údolí Ónó. Oni mi však zamýšľali urobiť niečo zlé. 3 Ale ja som poslal k nim poslov s odkazom: Musím vykonať veľkú prácu, preto tam nemôžem prísť. Dielo by ihneď zastalo, keby som ho prerušil a zišiel k vám. 4 Potom ku mne poslali podobným spôsobom štyri razy, ale ja som im podobne odpovedal. 5 Potom ešte Sanballat poslal ku mne podobne po piaty raz svojho sluhu. Ten mal v ruke otvorený list, 6 v ktorom bolo napísané: Počuť medzi národmi – aj Gašmu to tvrdí – že sa ty a Židia zamýšľate vzbúriť, preto staviaš hradby, ty sa staneš ich kráľom, a podobné veci. 7 Ba aj prorokov si si vraj postavil, aby prevolávali o tebe v Jeruzaleme: V Judsku je kráľ! Takú zvesť môžu oznámiť kráľovi. Poď teda, poradíme sa spolu! 8 Nato som poslal odkaz: Nestalo sa nič také, ako ty tvrdíš. Sám od seba si to vymyslel. 9 Oni všetci nás chceli totiž zastrašiť. Vraj: Ochabnú im ruky v diele a neuskutoční sa. Teraz som si však posilnil ruky. 10 Keď som vošiel do domu Šemaju, syna Delajovho a vnuka Mehétabélovho, ktorý bol práve oddelený pre nečistotu, povedal mi: Poďme spolu do Božieho domu, do vnútra chrámu a zavrime jeho dvere, lebo ťa prídu zavraždiť; v noci ťa prídu zavraždiť. 11 Ja som však odvetil: Či muž, ako som ja, môže utiecť? A ako by mohol niekto mne podobný vojsť do chrámu a ostať nažive? Nevojdem!
12 Zbadal som, že Boh ho neposlal, ale preto vyslovil o mne proroctvo, lebo ho najal Tóbija a Sanballat. 13 Na to bol najatý, aby som dostal strach, aby som to urobil, a tak sa prehrešil. Bolo by im to poslúžilo k šíreniu zlej povesti o mne, aby ma mohli hanobiť. 14 Bože môj, pamätaj na Tóbiju a Sanballata pre tieto ich skutky, aj na prorokyňu Nóadju i na ostatných prorokov, ktorí ma zastrašovali. 15 Tak boli za päťdesiatdva dní dohotovené hradby dvadsiateho piateho élúla. 16 Keď to počuli všetci naši nepriatelia, báli sa všetci pohania, ktorí žili okolo nás, veľmi upadli vo vlastných očiach a museli uznať, že to dielo sa uskutočnilo pomocou nášho Boha. 17 V tých dňoch židovskí šľachtici napísali mnoho listov a odosielali ich Tóbijovi; Tóbijove zase dochádzali im. 18 Lebo mnohí v Judsku boli s ním spojení prísahou; bol zaťom Šechanju, syna Árachovho, a jeho syn Jóchánán si vzal dcéru Mešulláma, syna Berechjovho. 19 Aj o jeho dobrých vlastnostiach hovorili predo mnou a moje slová donášali jemu; Tóbija posielal listy, aby ma zastrašoval.
7:1 Keď boli hradby vystavené, dal som osadiť vráta a určení boli vrátnici, speváci a levíti. 2 Velením nad Jeruzalemom som poveril svojho brata Chanáního a veliteľa hradu Chananju, lebo bol spoľahlivejší a bohabojnejší ako mnohí iní. 3 Prikázal som im: Nech neotvárajú brány Jeruzalema, kým slnko nezačne hriať; a nech stráže zatvárajú vráta, kým tam ešte stoja, a vy ich zamknite. Z obyvateľov Jeruzalema postav stráže, jedných na strážne stanovište, druhých pred vlastný dom.
Moc strachu! Skúsme dnes premýšľať nad Nehemiášovým úspechom. V posledných veršoch sme čítali, že sa mu podarilo dostavať hradby. Čo ho priviedlo až sem – do víťazného konca? Veď prvé verše z dnešného textu hovoria o úkladoch, ktoré sa snažili proti nemu robiť Samballat a jeho spojenci. Čítali sme, ako sa ho snažili vylákať z mesta, či do chrámu, aby mu mohli siahnuť na život. Myslím si, že jednou z najúčinnejších zbraní diabla je strach. Práve pri Nehemiášovi môžeme vidieť, s čím všetkým musel bojovať, aby sa strach nedostal do jeho srdca. Vo svojom srdci mal vzácne poznanie. Ak strach naplní jeho srdce, rýchlo opustí Hospodinovu cestu. Zrejme toto poznanie pomohlo Nehemiášovi prekonať úklady nepriateľov. Ak prežívame strach, vnímame neistotu. Pochybujeme o každom svojom kroku a nič z toho, čo je pred nami, sa nám nezdá správne. Jedinou cestou, ako prekonať strach a pochybnosti, je pustiť do svojho srdca dokonalú lásku – Pána Ježiša, pretože dokonalá láska, vyháňa všetok strach (1J 4,18). On jediný nám v časoch neistoty a strachu zasľúbenia nielen dáva, ale ich aj napĺňa. To sa dialo v dejinách Izraela vtedy – za Nehemiáša – a deje sa aj dnes. Potrebujeme dôverovať Hospodinovi a celý svoj život vložiť do Jeho mocných rúk.
Modlitba: Drahý nebeský Otče! Chceme Ťa poprosiť, aby si z nášho srdca vyhnal všetok strach Svojou dokonalou láskou a naplnil naše vnútro Svojím Svätým Duchom, aby sme Ti viac dôverovali. Amen.
Pieseň: ES 484
Autor: Ľuboš Činčurák
Naša duša očakáva Hospodina, on je naša pomoc a náš štít. Žalm 33,20
V nádeji sme boli spasení. Rimanom 8,24
Ján 13,31-35 :: Modlíme sa za: Revúca (Ge)
