Podcast: Play in new window | Download (Duration: 3:49 — 3.5MB)
Odoberaj podcast: Spotify | RSS | More
Joel 2,12-17
12 Teraz však – znie výrok Hospodinov – vráťte sa ku mne celým srdcom a pôstom, plačom a nárekom! 13 Roztrhnite si srdcia, a nie šaty, vráťte sa k Hospodinovi, svojmu Bohu, lebo je milostivý a milosrdný, zhovievavý a hojný v milosti, lebo Mu je ľúto spôsobiť pohromu. 14 Kto vie, či sa opäť nezľutuje a nezanechá za sebou požehnanie, takže bude pokrmová obeť a úliatba pre Hospodina, vášho Boha. 15 Zatrúbte na roh na Sione! Zasväťte pôst, zvolajte slávnostné zhromaždenie! 16 Zhromaždite ľud, posväťte zbor, zvolajte starších, zhromaždite deti i dojčatá! Nech vyjde ženích zo svojej izby i mladucha zo svojej komôrky. 17 Medzi predsieňou a oltárom nech plačú kňazi, služobníci Hospodinovi, a nech prosia: Ušetri svoj ľud, Hospodine, a nevydaj na potupu svoj dedičný podiel, aby sa pohania z neho nevysmievali. Prečo majú vravieť medzi sebou: Kde je ich Boh?
Pokánie čiňme! Pán Boh volá Svoj ľud k pokániu. Izraelský národ mal Božie zasľúbenia, poznal Božiu vôľu, počul o veľkých Božích skutkoch uprostred neho. A predsa bol málokedy Pánu Bohu poslušný. Často išiel tvrdohlavo cestou bezbožnosti a modlárstva. Niesol potom smutné dôsledky svojich skutkov, aj v Božích súdoch. Pán Boh ich však vždy znova volá k návratu. Očakáva, že sa predsa len obrátia. To je veľká Božia láska. Skrze proroka Joela volá: „Teraz však – hovorí Hospodin – vráťte sa ku mne…“ – využite čas milosti, je tu nová šanca, aby sa veci obrátili k dobrému. Ale tá zmena musí začať v srdciach. Žiadne formálne pokánie – roztrhnuté rúcho. On hľadí na srdce. My, veriaci ľudia, máme vzácne zasľúbenia Pána Ježiša. Ale – ako často konáme? Ako tento svet. Aj nám hovorí: „Teraz však… obráťte sa ku mne celým srdcom…“ Čo nám bráni poslúchnuť? Naša pýcha, to, že niektoré hriechy si pestujeme, ako zeleninu v záhrade. Často robíme kompromisy s neveriacim svetom, sme dvojakej mysle a naša viera a láska k Bohu je skoro na bode mrazu. – – Keď motor auta zlyhá a zastane, treba ho znova naštartovať. Keď zlyháva naša láska k Pánovi Ježišovi, a tým aj láska k blížnym, potom musíme „naštartovať“ našu vieru opravdivým pokáním. Pán Boh sa nad úprimne kajúcim hriešnikom vždy zľutuje.
Autor: Ľuboš Trnavský
Pieseň: ES 332
Kto sa vysmieva chudobnému, rúha sa jeho Tvorcovi, kto sa raduje z nešťastia, neostane bez trestu. Príslovia 17,5
Hľaďte, aby ste nepohŕdali ani jedným z týchto maličkých, lebo hovorím vám, že ich anjeli v nebesiach ustavične hľadia na tvár môjho Otca, ktorý je v nebesiach. Matúš 18,10
1.Mojžišova 1,14-19 :: MODLÍME SA ZA: Košice – Terasa (Ko)
