Zamyslenie na deň 10.12.2022

Zamyslenie z Biblie na každý deň Tesnou bránou

Izaiáš 14,1-23

1 Lebo Hospodin sa zmiluje nad Jákobom, a ešte si vyvolí Izrael; a usadí ich na ich vlastnej pôde. Cudzinci sa pripoja k nim a pridŕžať sa budú domu Jákobovho. 2 Národy zoberú Izrael a privedú na jeho vlastné miesto; potom si ich dom Izraela vezme na pôde Hospodinovej do vlastníctva za sluhov a slúžky; zajme tých, čo ho držali v zajatí, a podmaní si svojich poháňačov. 3 V deň, keď ti Hospodin dožičí odpočinutie od bolesti, zmietania a od tvrdej služby, ktorou ťa zotročovali, 4 prednesieš túto výpoveď o babylonskom kráľovi: Ako sa upokojil poháňač! Ako sa upokojilo násilie! 5 Hospodin zlámal prút bezbožných, palicu panovníkov, 6 čo v prudkej zlosti bila národy neprestajnými údermi, čo v hneve opanúvala kmene neľútostným deptaním. 7 Odpočíva, pokoj má celá zem, prepuká vo zvučný jasot. 8 Aj cyprusy sa tešia z teba, cédre libanonské: Odkedy si si ľahol, neprichádza proti nám drevorubač. 9 Podsvetie dolu je vzrušené kvôli tebe pred tvojím príchodom; prebúdza tiene kvôli tebe, všetkých bývalých mocnárov zeme; núti povstať z ich trónov všetkých kráľov národov. 10 Všetci sa ujmú slova a povedia ti: Aj ty si oslabol ako my, stal si sa podobný nám. 11 Do podsvetia zvrhli tvoju pýchu, zvuk tvojich hárf; tvojou podstielkou sú červy a tvojou prikrývkou pandravy. 12 Ach, ako si spadol z neba, ty jasná hviezda, syn rannej zory. Zoťatý si na zem, ty, ktorý si premáhal národy. 13 Povedal si si v srdci: Vystúpim do nebies, hore nad Božie hviezdy vyvýšim svoj trón a posadím sa na vrchu zhromaždenia, na najkrajnejšom severe. 14 Vystúpim na výšiny oblakov, podobný budem Najvyššiemu. 15 Ale musíš zostúpiť do podsvetia, do najhlbšej jamy. 16 Tí, čo ťa uvidia, uvažovať budú o tebe: Či je to ten muž, ktorý vzrušoval zem a otriasal kráľovstvami? 17 Ktorý svet obracal na púšť a rúcal jeho mestá, ktorý svojich väzňov nepúšťal domov? 18 Všetci králi národov spočívajú v sláve, každý vo svojej hrobke. 19 Ty si však vyhodený zo svojho hrobu ako ohavný výhonok, pokrytý zabitými, prebodnutými mečom, ktorí zostupujú medzi kamene jamy ako pošliapaná mŕtvola. 20 V hrobe sa s nimi nespojíš, lebo si zničil vlastnú krajinu, vraždil si vlastný ľud. Nikdy sa nebude spomínať potomstvo zločincov. 21 Pripravte jatku pre jeho synov pre neprávosť ich otcov, aby nevstali a nevzali do vlastníctva krajinu, aby nenaplnili svet mestami. 22 Povstanem proti nim – znie výrok Hospodina mocností – a vyhubím z Babylonu meno, i čo ostane z neho, syna i vnuka – znie výrok Hospodinov. 23 Obrátim ho na dedičstvo ježov a na vodné močariny; odmetiem ich ničiacou metlou – znie výrok Hospodina mocností.


Božie zľutovanie a Boží trest. Niet takej lásky, ako je dokonalá Božia láska. Aj keď Izraeliti Pána Boha hnevali, ignorovali varovania prorokov a musel prísť na nich trest, On ich nikdy neprestal milovať. Prostredníctvom Izaiáša prichádza upokojujúce a potešujúce slovo. Po súžení sa vrátia do vlasti a Pán Boh im dá odpočinutie. Ich nepriatelia dopadnú inak. Babylonská ríša prekročila hranice Božej trpezlivosti. Bola to veľká a mocná ríša, dosahovala to však bezohľadnou krutosťou. Pýcha bola jej chlebom každodenným. Po čase slávy dopadla veľmi smutne aj Babylonská ríša. – – Pán Boh sa ani dnes ľahostajne nepozerá na hriechy ľudí. Aj my, kresťania, sa veľakrát pripodobňujeme tomuto svetu. Pán Boh aj nás napomína – prostredníctvom Svojho slova, ale aj prostredníctvom rôznych udalostí, ktoré dopustí. Dáme sa napomenúť? Ak áno, On rád odpúšťa. V 2.Kron. 7,13-14 je ohromné zasľúbenie: „Ak sa Boží ľud pokorí, bude sa modliť a odvráti sa od svojich zlých ciest, Pán Boh vypočuje, odpustí hriech a uzdraví zem“. Nedovoľme, aby akýkoľvek hriech stál medzi nami a svätým Bohom! Prinesme všetky svoje viny pod golgotský kríž! Nepremeškajme čas milosti! Sú pred nami dve cesty: cesta požehnania – ako ovocie pokánia a cesta záhuby – ako dôsledok pýchy a zatvrdnutosti. Vyvoľme si správne a verne vytrvajme!

Modlitba: Pane náš, daj nám milosť, aby sme utekali od každého hriechu! Keď padneme, daj nám milosť činiť pokánie! Nech nás nič neoddeľuje od spoločenstva s Tebou!
Pieseň: ES 491
Autor: Ľubomír Trnavský


„Lebo ako nové nebesia a nová zem, ktoré Ja tvorím, stoja predo Mnou,“ znie výrok Hospodina, „tak bude trvať vaše potomstvo a vaše meno.“ Izaiáš 66,22

No hovorím vám, že mnohí prídu od východu i západu a budú stolovať s Abrahámom, Izákom a Jákobom v nebeskom kráľovstve. Matúš 8,11


1.Tesaloničanom 4,13-18 •  Modlíme sa za: Východná (LOS)