Zamyslenie na deň 31.3.2016

1.PETRA 1,17-21

17 A ak vzývate Otca, ktorý bez uprednostňovania súdi každého podľa jeho diela, konajte v bázni, kým ste tu na zemi.   18 Veď viete, že zo svojho márneho počínania, zdedeného po otcoch, boli ste vykúpení nie porušiteľnými vecami, striebrom alebo zlatom,   19 ale drahou krvou nevinného a nepoškvrneného Baránka, Krista,   20 ktorý bol síce vopred poznaný už pred stvorením sveta, ale v posledných časoch zjavený vám,   21 veriacim skrze Neho v Boha, ktorý Ho vzkriesil z mŕtvych a dal Mu slávu, aby vaša viera bola aj nádejou v Bohu.


Pred tvárou Božou. Hoci to vieme, máme si to stále znovu pripomínať. Apoštol vie, prečo je to dôležité – aby to inšpirovalo všetko naše počínanie vo vzťahu k ľuďom, s ktorými žijeme, s ktorými sa stretávame. My na to neraz zabúdame a chceme riešiť všetko len podľa vlastnej vôle a vlastného rozumu, len pred svojou vlastnou tvárou. Myslíme si – v niektorých situáciách – že najlepšie vieme, čo a ako urobiť, ako veci zariadiť, ako sa správať k tomu či tamtomu človeku. Chceme byť slobodní v rozhodovaní, veď sme veriaci v Pána Ježiša Krista a často počúvame Božie Slovo, a tak naše správanie je už v poriadku. Apoštol nám trpezlivo vysvetľuje, že naše správanie ešte stále nie je v poriadku. Ešte stále sme poviazaní „márnym obcovaním, zdedeným po otcoch.“ Tradícia nemusí byť vo všetkom bezchybná. Ani to, čo sme si priniesli z rodiny, od rodičov, či starých rodičov, nemusí byť vždy to najsprávnejšie. Teraz je naším otcom náš Boh a On nás vychováva. Prijal nás do Svojej školy a dal nám slávneho vychovávateľa – Ježiša Krista. Ten začal tým, že za nás obetoval vlastný život a je s nami po všetky dni. Jeho Duch nás formuje. Je to naozaj slávna výchova, lebo vedie k slávnemu cieľu – máme nádej – a to nie hocijakú, ale nádej večného života.
Autor: Jozef Grexa st.
Pieseň: ES 248


Hospodine, nedovoľ môjmu srdcu prikloniť sa k zlému.  Žalm 141,4

A tak: kto vie dobre robiť, a nerobí, má hriech.   Jakub 4,17


1.KORINTSKÝM 15,50-57 :: MODLÍME SA ZA: BYSTRÉ (ŠZ)