Zamyslenie na deň 3.4.2016

1.nedeľa po Veľkej noci. Quasimodogeniti
(Ako práve narodené nemluvniatka. 1.Petra 2,2)
Požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás zo Svojho veľkého milosrdenstva vzkriesením Ježiša Krista z mŕtvych znovuzrodil pre živú nádej. 1.Petra 1,3


JÁN 20,19-29

19 V ten istý prvý deň po sobote, keď už bola tma a dvere, kde boli učeníci, boli zatvorené zo strachu pred Židmi, prišiel Ježiš a postaviac sa do prostriedku, riekol im: Pokoj vám!   20 Ako to povedal, ukázal im ruky aj bok. A zaradovali sa učeníci, keď videli Pána.   21 Ježiš im opäť riekol: Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.   22 A keď to povedal, dýchol na nich a hovoril: Prijmite Ducha Svätého.   23 Ktorýmkoľvek odpustíte hriechy, odpúšťajú sa im; ktorýmkoľvek zadržíte, zadržujú sa im.
24 Tu však Tomáš, jeden z dvanástich, prímenom Dvojča, nebol s nimi, keď Ježiš prišiel.   25 Povedali mu teda ostatní učeníci: Videli sme Pána! Ale on im odpovedal: Ak neuvidím stopy klincov v Jeho rukách a nevložím si prst na miesto, kde tie klince boli, a ruku Mu nevložím do boku, vôbec neuverím.   26 Po ôsmich dňoch zase boli Jeho učeníci dnu; aj Tomáš bol s nimi. A prišiel Ježiš, hoci dvere boli zatvorené, a postaviac sa do prostriedku, riekol im: Pokoj vám!   27 Potom hovorí Tomášovi: Daj sem prst a pozri sa na moje ruky; daj sem ruku a vlož ju do môjho boku a nebuď neveriaci, ale veriaci.   28 Tomáš mu povedal: Pán môj a Boh môj!   29 A Ježiš mu riekol: Pretože si ma videl, uveril si; blahoslavení, ktorí nevideli, a predsa uverili.


Samota a spoločenstvo. Človek potrebuje niekedy aj chvíle samoty. Takéto chvíle môžu byť veľmi požehnané, keď ich človek prežíva v spoločenstve s Pánom Bohom. Samota učeníka Tomáša po veľkonočných udalostiach bola samotou iného druhu. Bola to samota, ktorá človeka skľučuje, ubíja a ničí, ktorá láme v človeku aj tie posledné sily. Zostať samotným so svojou biedou a krivdou, to je pre človeka veľmi nebezpečné. Pamätajme aj my, že v izolácii od spoločného zhromaždenia naša viera slabne a zaniká. Naopak v spoločenstve bratov a sestier zažijeme aj opravdivé spoločenstvo s Pánom Bohom. Tam naša viera zosilnie. Možno aj učeník Tomáš by bol vo svojej pochybnosti celkom uviazol, keby mu Pán neprišiel na pomoc. Stalo sa to tak, že Tomáš po niekoľkých dňoch predsa znovu našiel cestu k bratom. A vtedy prišiel do spoločenstva učeníkov znova Pán Ježiš s pozdravom: „Pokoj vám!“ a potom prehovoril osobne k Tomášovi. Ten premožený Ježišovou láskou vyznáva: „Pán môj a Boh môj!“ Toto jeho vyznanie nebolo len nejakým chvíľkovým vyznaním. Tomáš sa stal pre celý život verným a oddaným vyznávačom o ukrižovanom a vzkriesenom Ježišovi. Pán Ježiš myslí aj na teba, pozýva ťa do spoločného zhromaždenia, túžiac zmazať všetky tvoje pochybnosti. On sa k tebe osobne prihovára, aby si mohol aj ty radostne s Tomášom vyznať: „Pán môj a Boh môj!“
Autor: Miroslav Hvožďara
Pieseň: ES 145


Hospodin je naším sudcom, Hospodin je naším vládcom; Hospodin je naším kráľom; On nás zachráni.  Izaiáš 33,22

Ale verný je Pán, ktorý vás utvrdí a zachová od zlého.  2.Tesalonickým 3,3


ŽALM 122 :: 1.PETRA 1,3-9 :: MODLÍME SA ZA: ČASOPIS EVANJELICKÝ POSOL SPOD TATIER