Zamyslenie na deň 8.6.2024

1.Korinťanom 15,12-19

12 Keď sa teda hlása, že Kristus bol vzkriesený z mŕtvych, ako potom niektorí z vás hovoria, že niet zmŕtvychvstania? 13 Veď ak niet zmŕtvychvstania, ani Kristus nebol vzkriesený. 14 Ak však Kristus nebol vzkriesený, potom je márne naše kázanie a márna je aj vaša viera. 15 Tak by sa zistilo, že sme falošní Boží svedkovia, lebo sme svedčili proti Bohu, že vzkriesil Krista, ktorého nevzkriesil, ak mŕtvi naozaj nevstávajú z mŕtvych. 16 Ak však mŕtvi nevstávajú, ani Kristus nebol vzkriesený. 17 Ak však Kristus nebol vzkriesený, márna je vaša viera — ešte vždy ste vo svojich hriechoch. 18 A tak by zahynuli aj tí, čo zosnuli v Kristovi. 19 Ak iba v tomto živote máme nádej v Kristovi, sme najbiednejší zo všetkých ľudí.


Prekvapený nádejou. „Verím v tela z mŕtvych vzkriesenie a život večný.“ Týmito slovami sa končí apoštolské vierovyznanie. Čo to pre nás znamená? Myslím si, že krajšími slovami toto vyznanie nemôže končiť. Sú to slová nádeje a pevného presvedčenia, že tak ako vstal Kristus, tak vstaneme aj my. Tie slová svedčia o tom, že život, ktorý dáva Boh, napokon zvíťazí. Pán bude mať to posledné slovo a bude to slovo života. Mnohé pohrebné básne, pochádzajúce z 19. a 20. storočia, vyjadrujú chaos, ktorý vládne pri tejto téme: „ostaneš tu s nami a budeš dávať pozor“ alebo „v šume lístia bude tvoja duša slobodná“. Tieto a mnohé ďalšie myšlienky ukazujú, ako sa bojíme pustiť tohto sveta. Ako sa bojíme svojich blízkych prepustiť z časnosti, lebo máme strach z toho, čo bude po tom. Ale ak veríme vo zvesť o vzkriesení, tak predsa vieme, čo bude. Takáto viera nás oslobodzuje, lebo vieme, že aj keby veci tu na zemi neskončili dobre, aj keby nás ovládla choroba, bolesť alebo trápenie, tak Pán má pre nás ešte jedno dejstvo príbehu. Dejstvo večnosti. A to nám dáva novú nádej a nový pohľad. Možno tieto slová znejú ako kresťanské klišé. No len ak naozaj uveríme zvesti o tela z mŕtvych vzkriesení a večnom živote, tak to, čo sa nám zdá ako klišé, sa zmení na náš základný pohľad viery presiaknutý prekvapivo novou nádejou.

Modlitba: Bože, ďakujem za vzkriesenie tela, ktoré bude duchovné. Odpusť, že sa príliš viažem na toto telesné telo a rozlievaj vo mne nádej na Večnosť v Tvojom náručí. Amen.
Pieseň: ES 637
Autor: Samuel Velebír


Keby ma otec i matka opustili, Hospodin by sa ma ujal. Žalm 27,10

Pavel píše: „Napriek pokušeniu, ktorým vám bolo moje telo, ste mnou nepohrdli a nezošklivili ste si ma, ale prijali ste ma ako Božieho anjela, ako Krista Ježiša.“ Galaťanom 4,14


1.Petrov 4,7-11 • Modlíme sa za: Pezinok – Grinava (BaS)