Zamyslenie na deň 8.7.2017

Skutky apoštolov 15,22-35

Nato sa apoštolovia a starší s celým cirkevným zborom uzniesli vybrať spomedzi seba mužov a poslať s Pavlom a Barnabášom do Antiochie, a to Júdu, prímenom Barsabáša, a Síla, popredných mužov medzi bratmi. 23 A napísali im po nich: Apoštolovia a starší bratia posielajú pozdrav bratom, ktorí sú z pohanov a bývajú v Antiochii, Sýrii a Cilícii. 24 Keďže sme počuli, že niektorí z nás, hoci sme im to nekázali, znepokojili vás svojimi rečami a poplietli vám mysle, 25 jednomyseľne sme sa uzniesli poslať k vám vybraných mužov s naším milovaným Barnabášom a Pavlom, 26 s mužmi, ktorí životy nasadili pre meno nášho Pána Ježiša Krista. 27 Poslali sme teda Júdu a Síla, a oni vám aj ústne oznámia to isté. 28 Duch Svätý a my sme sa rozhodli neukladať vám nijaké iné bremeno okrem týchto nevyhnutných vecí: 29 aby ste sa zdržiavali mäsa modlám obetovaného, krvi, mäsa zo zaduseného a smilstva. Ak sa týchto vecí budete chrániť, dobre urobíte. Majte sa dobre!

30 Takto prepustení prišli do Antiochie, zvolali zástup a odovzdali im list. 31 Keď ho prečítali, zaradovali sa tomu napomenutiu. 32 Júda a Sílas, ktorí tiež boli proroci, povzbudzovali potom bratov a posilňovali mnohými slovami. 33 Nejaký čas strávili tam, potom ich bratia prepustili v pokoji k tým, čo ich poslali. 34 Ale Sílas sa rozhodol zostať. 35 Pavel a Barnabáš ostali v Antiochii, učili a s mnohými inými zvestovali slovo Pánovo.


Napomenutie, ktoré prináša radosť. Kedy ste boli naposledy napomenutí? Nemyslím teraz všeobecné napomenutie z kazateľnice alebo bodnutie pri srdci, keď nás Duch Svätý usvedčuje. Mám na mysli konkrétne, osobné napomenutie, adresované práve vašej osobe. Viete si spomenúť, kedy to bolo naposledy? – – Niekedy som si myslela, že ak ma nikto nenapomína, znamená to, že všetko v mojom živote je tip-top. Potom som však zistila, že ľudia okolo mňa ma nenapomínajú, lebo to neprijímam – obraňujem sa, hnevám sa, urazím sa… Raz ma však niekto napomenul, že neviem prijímať napomenutia. A odvtedy zisťujem, že byť napomenutý, môže priniesť radosť a požehnanie. Tak, ako čítame v 31. verši: „Zaradovali sa tomu napomenutiu.“ – – Ako sa môžem tešiť z toho, keď ma niekto napomína? Vtedy, keď si uvedomím, že mi napomenutie dáva príležitosť k náprave. Že mi dáva príležitosť duchovne rásť a viac sa podobať na Krista. Takéto napomínanie vskutku spôsobuje radosť. Tomu, kto ho prijíma s pokorným srdcom. – – Kedy ste naposledy zažili radosť z toho, že ste boli napomenutí? Verím tomu, že sú ľudia okolo vás, ktorí vidia, v ktorých oblastiach vášho charakteru by ste sa mali viac podobať na Krista. Čo tak sa ich dnes na to spýtať? A potom sa už len tešiť z toho, že máme príležitosť rásť viac do Jeho podoby.
Autor: Denisa Harčarová
Pieseň: ES 551


Toto je deň, ktorý učinil Hospodin: jasajme a radujme sa v ňom! Žalm 118,24

Otec rozkázal sluhom: Prineste rýchlo najkrajšie rúcho a oblečte ho; dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy; potom vezmite vykŕmené teľa, zabite ho a jedzme a veseľme sa. Lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil; bol stratený, a našiel sa. Lukáš 15,22-24


Jonáš 3,1-10 :: MODLÍME SA ZA: Mýto pod Ďumbierom (Zv)