Zamyslenie na deň 7.4.2025

Lukáš 22,7-23

7 Prišiel deň nekvasených chlebov, keď mal byť zabitý veľkonočný baránok. 8 Ježiš poslal Petra a Jána a povedal im: „Choďte a pripravte nám veľkonočného baránka.“ 9 Oni sa ho spýtali: „Kde chceš, aby sme ho pripravili?“ 10 Odpovedal im: „Keď budete vchádzať do mesta, stretne vás človek, ktorý bude niesť džbán vody. Choďte za ním do domu, kde vojde. 11 A pánovi domu povedzte: ‚Učiteľ ti odkazuje: Kde je miestnosť, v ktorej mám so svojimi učeníkmi jesť veľkonočného baránka?‘ 12 On vám ukáže zariadenú veľkú hornú sieň. Tam ho pripravte!“ 13 Odišli teda a všetko našli tak, ako im povedal. A pripravili veľkonočného baránka.

14 Keď prišla hodina, zasadol k stolu a apoštoli s ním. 15 Tu im Ježiš povedal: „Veľmi som túžil jesť s vami tohto veľkonočného baránka, skôr ako budem trpieť, 16 lebo hovorím vám: Už ho viac nebudem jesť, kým sa nenaplní v Božom kráľovstve.“ 17 Potom vzal kalich, vzdal vďaku a povedal: „Vezmite a rozdeľte si ho medzi sebou, 18 lebo hovorím vám: Odteraz už nebudem piť z plodu viniča, kým nepríde Božie kráľovstvo.“ 19 Potom vzal chlieb, vzdal vďaku, lámal ho a dával im, hovoriac: „Toto je moje telo, ktoré sa vydáva za vás. Toto robte na moju pamiatku!“ 20 A podobne po večeri vzal kalich a hovoril: „Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás. 21 A hľa, ruka môjho zradcu je s mojou na stole. 22 Syn človeka síce ide, ako je určené, ale beda tomu človeku, ktorý ho zrádza!“ 23 A oni sa medzi sebou hádali, kto z nich je ten, čo to urobí.


Večerná hostina. Keď boli deti malé, mali sme taký zvyk, že kto mal narodeniny, pripravil deň predtým slávnostnú večeru, a potom dostal darčeky. Na večeru boli zvyčajne párky s kečupom a stôl bol slávnostne vyzdobený. – – Nastal deň nekvasených chlebov a Ježiš túži jesť baránka so Svojimi učeníkmi. Peter a Ján sú poslaní dopredu s presnými inštrukciami, ako pripraviť slávnostnú večeru paschy. Už nastala tá hodina, keď Ježiš stoluje so Svojimi najbližšími a chlieb i kalich nadobúdajú nový zmysel. Ježiš – veľkonočný Baránok – dáva a láme Svoje telo za Svojich učeníkov a za všetkých ľudí. Prelieva Svoju krv a dáva kalich požehnania piť nielen učeníkom, ale aj nám všetkým. Učeníci (a ani nikto z nás) nikdy nezabudnú, čo sa stalo na tejto slávnostnej večeri. Nikdy nedokážeme pochopiť lásku nebeského Otca, ktorý vydal Svojho jediného Syna – Baránka Božieho – na smrť, aby už nikto nemusel zomrieť. Túto lásku môžeme len prijať a pripomínať si ju pri Večeri Pánovej. – – Urobil si to? Hľa, stojím pri dverách a klepem. Keby niekto počul Môj hlas a otvoril by dvere, vojdem k nemu a budem večerať s ním a on so Mnou (Zjav 3,20). Prijmi ešte dnes Jeho pozvanie.

Modlitba: Ďakujeme Ti, Pane Bože, za obeť Tvojho Syna, ktorú si môžeme pripomínať. Odpusť nám, že na ňu zabúdame v rozhodujúcich chvíľach života. Pripomínaj nám ju Svojím Duchom stále. Amen.
Pieseň: ES 645
Autor: Ľubica Trusinová Vecanová


Hospodin koná spravodlivé skutky, dáva právo všetkým utláčaným. Žalm 103,6

Kto vie dobre robiť a nerobí, má hriech. Jakub 4,17


Ján 1,29-34 • Modlíme sa za: Nitrianska Streda (PoS)


Otázky na rozjímanie:

  1. Ako môžem prijať lásku a obetu, ktorú Ježiš predstavil pri Večeri Pánovej, a aplikovať ju v mojom každodennom živote?

  2. Čo znamená pre mňa byť pozvaný na Večieru Pánovu a ako môžem denne prijímať pozvanie k osobnému stretnutiu s Ježišom?

  3. Ako môžem rozlíšiť chvíle, kedy môžem byť ako učeníci pri Večeri Pánovej, a ako môžem uchovať si pamiatku na Ježišovú lásku a obetu?