Zamyslenie na deň 4.9.2025

4.Mojžišova 11,1-23

Ľud sa začal pred Hospodinom žalovať, že sa mu zle vodí. Hospodin to počul a veľmi sa rozhneval. Vzplanul proti nim Hospodinov oheň a spálil okraj tábora. 2 Vtedy ľud volal k Mojžišovi o pomoc. Keď sa Mojžiš pomodlil k Hospodinovi, oheň zhasol. 3 Preto pomenovali to miesto Tabera, lebo Hospodinov oheň vzplanul proti nim. 4 Naničhodníkov uprostred nich sa zmocnili silné chúťky. Aj Izraeliti začali znova bedákať a vraveli: „Kto nás nasýti mäsom? 5 Spomíname si na ryby, čo sme oddávna jedávali v Egypte, na uhorky, dyne, pór, cibuľu a cesnak. 6 Sme už celkom vychudnutí a nič iné nevidíme, iba mannu.“ 7 Manna bola ako koriandrové semeno a podobala sa bdéliovej živici. 8 Ľudia chodili a zbierali ju, mleli na mlynčeku alebo tĺkli v mažiari. Varili ju v hrnci alebo z nej piekli osúchy, ktoré mali chuť koláčov s olejom. 9 Keď za noci padala rosa na tábor, padala aj manna. 10 Mojžiš počul, že ľud narieka, každý pri vchode do svojho stanu, rod vedľa rodu. Hospodin sa veľmi rozhneval. Ani Mojžišovi sa to nepáčilo 11 a vyčítal Hospodinovi: „Prečo tak zle zaobchádzaš so svojím služobníkom? Prečo som u teba nenašiel priazeň, že si na mňa uvalil všetku ťarchu tohto ľudu? 12 Či som ja splodil všetok tento ľud? Či som ho ja porodil, že mi vravíš: ‚Nes ho vo svojom náručí, ako dojka nosieva nemluvňa, do krajiny, ktorú som prísahou sľúbil ich otcom.‘ 13 Kde mám vziať mäso pre všetok ľud? Plačú a volajú ku mne: ‚Daj nám mäso! Chceme sa najesť.‘ 14 Ja sám neunesiem ťarchu tohto ľudu. Je pre mňa priťažká. 15 Ak chceš takto so mnou zaobchádzať, prosím, radšej ma zabi, ak som našiel u teba priazeň, aby som nemusel hľadieť na svoje nešťastie.“ 16 Vtedy Hospodin povedal Mojžišovi: „Zhromaždi sedemdesiat starších mužov Izraela, o ktorých vieš, že sú staršími ľudu, jeho správcami, a priveď ich k stanu stretávania; nech sa ta postavia s tebou. 17 Zostúpim ta a budem sa s tebou rozprávať. Vezmem niečo z tvojho ducha a zošlem na nich, potom budú niesť ťarchu ľudu spolu s tebou, nebudeš ju niesť sám. 18 Ľudu povieš: Posväťte sa na zajtra. Budete jesť mäso, lebo ste s plačom volali k Hospodinovi: ‚Kto nás nasýti mäsom? Ako dobre nám bolo v Egypte!‘ Hospodin vám dá mäso a najete sa. 19 Nebudete ho jesť len jeden deň alebo dva dni, ani päť, či desať, ba ani dvadsať dní, 20 ale celý mesiac, kým sa ho neprejete a nesprotiví sa vám. To preto, lebo ste opovrhli Hospodinom, ktorý je medzi vami a s plačom ste pred ním volali: ‚Prečo sme len odišli z Egypta?‘“ 21 Mojžiš na to povedal: „Šesťstotisíc peších má tento ľud, uprostred ktorého som, a ty vravíš: ‚Daj im mäsa a budú jesť celý mesiac.‘ 22 Možno azda pozabíjať pre nich toľko oviec a dobytka, aby im to stačilo? Či sa pre nich majú vychytať všetky ryby v mori, aby mali všetci dosť?“ 23 Hospodin povedal Mojžišovi: „Je azda Hospodinova ruka prikrátka? Teraz uvidíš, či sa moje slovo splní, alebo nie!“


Boží dar nadovšetko. Putujúci ľud na púšti žije z Božej milosti a dobroty. Lenže ohrozuje ich vlastná neposlušnosť a vzbura. Prichádza Boží trest. Mojžiš sa modlí o záchranu k Hospodinovi. Všetci spomínali na plné hrnce mäsa, ryby a zeleninu. Nešlo len o pokrmy, ktoré na púšti momentálne nemohli mať. Išlo aj o pohľad do minulosti, návrat k egyptskému spôsobu života. Ľud pohŕdal tým, čo dostával od Hospodina. (Kto vykročí na cestu Božieho volania, nesmie sa obzerať späť, ale hľadieť do budúcnosti, ktorú mu pripravuje Boh.) – – Manna im nestačila. Chcú mäso. Budú ho mať, až kým sa im nezoškliví. Potom uvidia hodnotu Božieho daru. Mannu bolo treba zbierať každý deň. (O dary dané Bohom je potrebné vždy nanovo sa usilovať. Boh síce dáva štedro, ale od nás chce, aby sme hľadali, zbierali čo nám poskytuje.) – – Mojžiš nevládze. Priam túži, aby ho Boh zabil. Nie je hrdina. Stále musí zápasiť o zverený ľud. Hospodin mu dá 70 starších, naplnených Duchom, aby spolu s ním niesli bremeno reptania ľudu. Spoločne budú mať vzácnu skúsenosť, ako Hospodinova ruka nie je prikrátka, a ako sa splní Hospodinovo slovo. (Je požehnaním v zápase nebyť sám, ale mať okolo seba tých, ktorí nesú spolu s nami naše bremeno.) – – Božie slovo vždy vzbudzuje údiv. Tu na tomto mieste, tak, ako za Ježišových čias pri nasýtení. Hospodin zjavuje Svoju moc v súdoch i divoch. Je nezmerateľná. (Spoľahnime sa na ňu.)

Modlitba: Pane a Bože náš, poznáš našu slabosť. Naplň nás dôverou v Teba. Nech poznávame hodnotu Tvojich darov. Ty na nás nezabudneš, nasýtiš nás podľa Svojej ľúbosti a budeš sprevádzať ďalej. Až sa naplnia Tvoje zasľúbenia. Amen.
Pieseň: ES 359
Autor: Vladimír Ferenčík


Kiež ti pomáha Boh tvojho otca! Kiež ťa žehná Všemohúci požehnaním nebies zhora! 1.Mojžišova 49,25

Ja sa nehanbím za evanjelium, lebo ono je Božou mocou na spásu pre každého veriaceho. Rimanom 1,16


1.Petra 5,1-5 • Modlíme sa za: Zlaté Moravce (DNS)