Zamyslenie na deň 4.11.2020

Jeremiáš 36,1-32

1 V štvrtom roku judského kráľa Jojákíma, syna Joziášovho, zaznelo Jeremiášovi toto slovo od Hospodina: 2 Vezmi si knižný zvitok a napíš naň všetky slová, ktoré som ti hovoril o Izraeli, o Judsku a o všetkých národoch odo dňa, čo som ti začal hovoriť, odo dní Joziáša až podnes. 3 Keď sa dom Júdov dopočuje o všetkom nešťastí, ktoré mu zamýšľam spôsobiť, azda sa každý navráti zo svojej zlej cesty a ja im odpustím ich viny a hriechy. 4 Vtedy Jeremiáš zavolal Bárúcha, syna Nérijovho, a Bárúch napísal podľa Jeremiášovho diktovania na knižný zvitok všetky slová Hospodinove, ktoré povedal. 5 Potom Jeremiáš rozkázal Bárúchovi: Mne prekážajú, nesmiem vstúpiť do domu Hospodinovho. 6 Choď teda ty a zvitok, na ktorý si podľa môjho diktovania napísal slová Hospodinove, nahlas prečítaj pred ľudom v dome Hospodinovom v deň pôstu, a prečítaj ich aj pred všetkými Júdejcami, ktorí prídu zo svojich ciest. 7 Azda ich úpenie prenikne pred Hospodina a každý sa navráti zo svojej zlej cesty, lebo veľký je hnev a prchkosť, ktorou Hospodin pohrozil tomuto ľudu. 8 Bárúch, syn Nérijov, urobil celkom tak, ako mu prorok Jeremiáš rozkázal, a v dome Hospodinovom prečítal z knihy slová Hospodinove. 9 V piatom roku judského kráľa Jojákíma, syna Joziášovho, v deviatom mesiaci vyhlásil všetok ľud v Jeruzaleme a všetok ľud, ktorý prišiel z judských miest do Jeruzalema, pôst pred Hospodinom. 10 Vtedy Bárúch prečítal z knihy všetky slová Jeremiášove v dome Hospodinovom, v sieni štátneho pisára Gemarju, syna Šáfánovho, na hornom nádvorí pred Novou bránou domu Hospodinovho, nahlas pred všetkým ľudom. 11 Michája, syn Gemarjov, vnuk Šáfánov, počul všetky slová Hospodinove z knihy, 12 zišiel do kráľovského paláca do siene pisára, kde práve zasadali kniežatá: štátny pisár Élíšámá, Delájá, syn Šemajov, Élnátán, syn Achbórov, Gemarja, syn Šáfánov, Cidkija, syn Chananjov, a ostatné kniežatá. 13 Michája im oznámil všetky slová, ktoré počul, keď Bárúch čítal knihu nahlas pred ľudom. 14 Vtedy všetky kniežatá poslali Jehúdího, syna Netanju, syna Šelemju, syna Kúšiho, k Bárúchovi s odkazom: Vezmi do ruky zvitok, ktorý si nahlas prečítal pred ľudom, a poď! A Bárúch, syn Nérijov, vzal zvitok a prišiel k nim. 15 Oni mu povedali: Sadni si a prečítaj nám ich. A Bárúch im ich nahlas prečítal. 16 Keď počuli všetky tieto slová, so strachom pozerali jeden na druhého a povedali Bárúchovi: Všetko toto musíme oznámiť kráľovi! 17 Bárúcha sa však opýtali: Povedz nám, ako si napísal všetky tieto slová? Podľa jeho diktovania? 18 A Bárúch im povedal: Jeremiáš mi nadiktoval všetky tieto slová a ja som ich napísal atramentom do knihy. 19 Vtedy povedali kniežatá Bárúchovi: Choď, skry sa aj ty, aj Jeremiáš, nech nikto nevie, kde ste! 20 Oni však odišli ku kráľovi na nádvorie paláca, zvitok dali uložiť v miestnosti štátneho pisára Élíšámu a všetko to dôverne oznámili kráľovi. 21 Kráľ poslal Jehúdiho, aby doniesol zvitok. Ten ho doniesol zo siene štátneho pisára Élíšámu a Jehúdí ho prečítal nahlas pred kráľom a pred všetkými kniežatami, ktoré stáli okolo kráľa. 22 Bolo to v deviatom mesiaci; kráľ práve sedel v zimnom paláci a na ohnisku pred ním horel oheň. 23 Akonáhle Jehúdí prečítal tri-štyri stĺpce, kráľ ich odrezal pisárskym nožom a hodil do ohňa na ohnisku, kým nezhorel celý zvitok. 24 A ani kráľ, ani jeho služobníci, ktorí počuli všetky tie slová, sa nezľakli, ani si neroztrhli šaty. 25 Ani keď Elnátán, Delaja a Gemarja naliehali na kráľa, aby nepálil zvitok, neposlúchol ich. 26 Potom kráľ rozkázal kráľovičovi Jerachmeélovi a Serajovi, synovi Azíéovmu, a Šelemjovi, synovi Abdiélovmu, aby chytili pisára Bárúcha i proroka Jeremiáša, ale Hospodin ich ukryl. 27 Keď kráľ spálil zvitok a slová, ktoré Bárúch napísal podľa Jeremiášovho diktovania, takto zaznelo slovo Hospodinovo Jeremiášovi: 28 Vezmi si znova iný zvitok a napíš naň všetky predošlé slová, ktoré boli na prvom zvitku, čo judský kráľ Jojákím spálil. 29 A o judskom kráľovi Jojákímovi povedz: Takto vraví Hospodin: Ty si spálil tento zvitok a povedal si: Prečo si naň napísal: Istotne pritiahne babylonský kráľ a zničí túto krajinu a vykynoží v nej ľud i zvieratá? 30 Preto takto vraví Hospodin o judskom kráľovi Jojákímovi: Nebude mať potomka, ktorý by sedel na tróne Dávidovom, a jeho mŕtvolu vyhodia vo dne na horúčavu a v noci na mráz. 31 A potrestám ho na jeho potomstve i na jeho služobníkoch pre ich vinu a privediem na nich, na obyvateľov Jeruzalema a na ľudí Judska, všetku pohromu, ktorú som im predpovedal, aj keď nechceli počúvať. 32  Nato vzal Jeremiáš iný zvitok, dal ho pisárovi Bárúchovi, synovi Nérijovmu, a ten napísal podľa Jeremiášovho diktovania všetky slová knihy, ktorú spálil judský kráľ Jojákím. A bolo k nim pripojených ešte mnoho podobných slov.


Zatvrdené srdce sa búri proti Božej pravde. Boh je láska. Boh nechce trestať. Do poslednej chvíle čaká, dáva čas na pokánie. Kniežatá vzali slová proroka vážne (v. 16). Judský kráľ však totálne ignoroval Božiu pravdu – nechcel o nej ani počuť. Vzbúril sa voči Pánu Bohu. Zatvrdil si voči Nemu srdce. Aj jeho služobníci. Premrhal poslednú šancu na záchranu pred Božím trestom. – – Pán Boh sa k nám prihovára aj dnes – cez Svoje Slovo, cez verných služobníkov, ktorí zvestujú Božiu pravdu. Pravdu o nutnosti pokánia, o nebezpečenstve hriechu, o tom, že len ten, kto žije posvätený život a koná Božiu vôľu, bude spasený, ak neberie Božiu milosť nadarmo. Je vždy nebezpečné zatvrdiť sa voči Božiemu Slovu. Aj my ho počúvame a čítame. Nepálime ani inak neničíme svoje Biblie. Ako je to však s našou poslušnosťou, keď nás Pán Boh napomína? Neignorujeme Jeho Slovo svojimi skutkami? Bdejme a modlime sa, aby sme boli ako verní sluhovia očakávajúci svojho Pána! Nech nám v tom pomáha On sám!
Modlitba: Milostivý Pane a Bože náš, prosíme Ťa, odpusť nám, keď ignorujeme Tvoje Slovo a sme neposlušní. Vyznávame Ti túto svoju nerozumnosť. Prosíme Ťa, pomôž nám, aby sme si hlboko v srdci vedeli uvedomiť, že poslúchať Ťa je pre nás to najlepšie. Veď Ty nás miluješ viac než ktokoľvek iný.
Pieseň: ES 332
Autor: Ľubomír Trnavský


Plesaj, dcéra Siona, výskaj, Izrael! Raduj sa a jasaj celým srdcom, dcéra Jeruzalema! Hospodin odvrátil rozsudok nad tebou. Sofoniáš 3,14-15

Ježiš Kristus je obetou zmierenia za naše hriechy, no nielen za naše, ale aj za hriechy celého sveta. 1.Jána 2,2


1.Mojžišova 13,5-12(13-18) :: Modlíme sa za: Želiezovce (Dn)