Zamyslenie na deň 31.8.2021

Ezdráš 6,1-22

1 Kráľ Dárius vydal rozkaz, aby pátrali v pokladnici, kde ukladali spisy v Babylonii. 2 Vtedy sa našiel na hrade v Ekbatáne v Médsku zvitok a v ňom bolo napísané: Pamätný zápis: 3 V prvom roku vlády kráľa Kýra kráľ Kýros vydal tento rozkaz: Dom Boží v Jeruzaleme nech sa vystaví na mieste, kde obetujú obete; tam nech sa položia jeho základy; jeho výška nech je šesťdesiat lakťov, jeho šírka šesťdesiat lakťov. 4 Tri rady z kvádrov a jeden rad drevený; trovy sa majú hradiť z kráľovej pokladnice. 5 Podobne zlaté a strieborné náčinie domu Božieho, ktoré Nebúkadnecar vzal z jeruzalemského chrámu a odviezol do Babylonu, nech sa vráti, aby sa dostalo do jeruzalemského chrámu na svoje miesto a bolo uložené v dome Božom. 6 Teraz teda ty, Tattenaj, miestodržiteľ v Záriečí, Šetar-Bóznaj so svojimi druhmi i správcovia v Záriečí, vy sa odtiaľ vzdiaľte. 7 Prenechajte prácu pri tom dome Božom miestodržiteľovi Judska a židovským starším; nech oni budujú ten dom Boží na jeho mieste. 8 Týmto dávam rozkaz, ako máte nakladať so židovskými staršími, aby dobudovali ten dom Boží; z kráľovských prostriedkov, z daní v Záriečí nech sa trovy presne vyplácajú oným mužom, a to bez odkladu. 9 Čo im je potrebné na spaľované obete nebeskému Bohu – junce, baránky, barany aj pšenica, soľ, víno a olej – podľa žiadosti jeruzalemských kňazov nech sa im vydáva každodenne, a to bez zanedbávania, 10 aby prinášali vonné obete nebeskému Bohu a modlili sa za život kráľa a jeho synov. 11 Vydávam rozkaz, že ktokoľvek prestúpi toto rozhodnutie, tomu bude za to vytrhnutá hrada z jeho domu, bude vztýčená a on na ňu obesený; z jeho domu sa urobí zborenisko. 12 Boh, ktorý tam dal prebývať svojmu menu, nech zvrhne každého, kráľa aj ľud, ktorí by vztiahli ruku, aby konali proti tomuto rozhodnutiu a zborili by dom Boží v Jeruzaleme. Ja, Dárius, som vydal tento rozkaz; nech sa starostlivo vyplní. 13 Tattenaj, miestodržiteľ Záriečia, Šetar-Bóznaj a ich druhovia urobili všetko presne podľa rozkazu, ktorý poslal kráľ Dárius. 14 Tak židovskí starší úspešne budovali podľa proroctva proroka Aggeusa a Zachariáša, syna Iddovho; postavili a dobudovali chrám podľa vôle Boha izraelského a podľa rozkazu perzského kráľa Kýra, Dária a Artaxerxa. 15 Dom bol dokončený do tretieho dňa mesiaca adára, v šiestom roku kraľovania kráľa Dária. 16 Izraelci, kňazi a levíti i ostatní, čo sa vrátili zo zajatia, s radosťou vykonali posviacku toho domu Božieho. 17 Pri jeho posviacke obetovali sto býkov, dvesto baranov, štyristo baránkov a ako obeť za hriech dvanásť kozliat za celý Izrael podľa počtu izraelských kmeňov. 18 Potom postavili kňazov podľa ich tried a levítov podľa ich oddielov na službu v Jeruzaleme podľa predpisu knihy Mojžišovej. 19 Tí, čo sa vrátili zo zajatia, oslávili paschu štrnásteho dňa prvého mesiaca. 20 Keďže sa kňazi a levíti očistili, všetci do jedného boli čistí a zabíjali paschálneho baránka za všetkých, čo boli v zajatí, za svojich bratov kňazov aj sami za seba. 21 Izraelci, ktorí sa vrátili zo zajatia, jedli, aj všetci, čo sa oddelili od nečistoty národov krajiny a pridali sa k nim, aby hľadali Hospodina, Boha Izraela. 22 S radosťou svätili sviatok nekvasených chlebov za sedem dní, lebo ich Hospodin potešil a naklonil im srdce asýrskeho kráľa, aby im posilnil ruky v práci pri chráme Boha izraelského.


Radosť z Božej prítomnosti. V našich cirkevných zboroch sa počas roka slávi aj pamiatka posvätenia Božieho chrámu. V túto výnimočnú chvíľu zvykneme spievať spolu so žalmistom: „Radoval som sa, keď mi hovorili: Poďme do domu Hospodinovho!“ – – Radostné zvolanie „Poďme!“ bolo iste počuť aj v šiestom roku kraľovania kráľa Dária, keď bol dokončený a posvätený Boží chrám. Skončilo sa dlhé obdobie, keď bol ľud bez chrámu a riadnej bohoslužby. Všetci s radosťou prinášali svoje obete. Nebolo ich toľko, ako za čias kráľa Šalamúna. Všetko bolo skromnejšie a jednoduchšie. Ľud však vedel, že Boh vidí radšej pokorné a kajúce srdce, ako nádherné obrady a bohaté obete. Po dlhých rokoch slávili aj hod baránka, ktorý pripomínal ich vyslobodenie z Egypta. Každý, kto hľadal Hospodina, sa mohol zúčastniť tohto hodu a prežiť radosť z Božej prítomnosti. Boží ľud prežíval nové obdobie, ktoré ho viedlo k jednomyseľnosti a solidarite, k odpusteniu a zmiereniu ak radikálnej i dôslednej očiste života. – – K tejto novote života sme pozvaní aj my dnes. Nepotrebujeme prinášať nijakú obeť. Stačí, ak s pokorou a kajúcim srdcom prijmeme tú najdokonalejšiu obeť, ktorú za všetkých ľudí priniesol Pán Ježiš Kristus na dreve kríža. Ona nás vyslobodzuje z otroctva hriechu a ponúka nám novú radosť z Božej prítomnosti.
Modlitba: Ďakujeme, Bože, že radšej vidíš pokorné a kajúce srdce, ako nádherné obrady. Odpusť, že my pokoru nemáme až tak radi. Veď nás k nej Tvojím Duchom. Amen.
Pieseň: ES 333
Autor: Martin Fečko


Veď takto hovorí Hospodin: „Ako som priviedol všetku túto pohromu na toto mesto, tak privediem naň aj všetko dobro, o ktorom som im hovoril.“ Jeremiáš 32,42

Milovaní, teraz sme Božími deťmi a ešte sa neukázalo, čím budeme. 1.Jánov 3,2


Amos 5,4-15 :: Modlíme sa za: Prietrž (My)